Žaloba na kvóty spochybňuje Slovensko aj Fica

Autor je redaktorom MF DNES

Slovensko a Maďarsko sa konečne dočkali a luxemburský Európsky súd začal prejednávať ich žalobu z predvlani, áno, už predvlani prijaté rozhodnutie o rozdelení migrantov.

Rozsudok, či protest slovenských a maďarských proti tomuto návrhu bol alebo, nebol oprávnený, príde ešte neskôr, po tom, ako vyprší dvojročná lehota, ktorú majú členské štáty Únie na to, aby si stodvadsaťtisíc migrantov z Grécka a Talianska podľa kvót rozdelili.

Argumenty, s ktorými pred Európsky súd Bratislava a Budapešť predstúpili, sú viac než chatrné a opierajú sa v podstate len o politický názor, že o rozdelení migrantov sa malo rozhodovať jednomyseľne na Európskej rade, a nie väčšinovým hlasovaním ministrov vnútra.

Kým slovenská a maďarská argumentácia sa týka akýchsi sľubov či dohôd uzavretých počas rokovania Európskej rady na túto tému, fakt, že sa o probléme hlasovalo väčšinovo a že o ňom rozhodovali rezortní ministri, má oporu v Lisabonskej zmluve.

Skutočnosť, že Slovensko a Maďarsko a niekoľko ďalších štátov nezískali pre svoje stanovisko dostatočnú podporu a potom to v prípade Bratislavy a Budapešti doháňali žalobou a pokusom dosiahnuť zmenu rozhodnutia súdnou cestou, sa už na prvý pohľad javí ako zúfalé a k postoju väčšiny ďalších úniových krajín pohŕdavé gesto.

Na súdnej lavici s dunajským Putinom

Slovensko sa k Maďarsku pridalo predovšetkým z vnútropolitických dôvodov. Pred voľbami nebol premiér Robert Fico ochotný pripustiť, že by na nejakom rozumnejšom prístupe k migrácii a kvótam stratil čo i len percento hlasov. Ani Česko, kde sa do protimigračnej a islamofóbnej kampane krajnej pravice zapojil v tom čase dokonca aj prezident Miloš Zeman, nič také neurobilo, hoci s rozhodnutím nesúhlasilo podobne ako Slovensko.

Je hanbou súčasnej slovenskej vlády, že žalobu nestiahla ani potom, ako vznikol koaličný kabinet, ktorého súčasťou je aj občianska strana Most-Híd.