Hoci bilancia Trumpa za sto dní – presnejšie už 111 – nie je žiadna sláva, odvolanie Jamesa Comeyho je rozhodnutie z najhorších. Ak nie vôbec najhoršie.
Aj bez vysoko priťažujúcej okolnosti, ktorou je podozrenie zo snahy mariť „ruské“ vyšetrovanie, už samo odvolanie šéfa FBI je škandál.
V zrkadle histórie, teda že za 109 rokov existencie šéfovalo FBI dokopy jedenásť (!!) riaditeľov, by bol takýto rez anomáliou aj bez ďalších súvislosti.
A s veľkou silou, žiaľ, verifikuje hypotézu o prvom prezidentovi USA, ktorý prejavuje neporozumenie, pohŕdanie, resp. nedostatok trpezlivosti s princípmi liberálnej (ústavnej) demokracie.
Ak je totiž funkčné obdobie riaditeľa FBI desať rokov, tak len a len preto, lebo „systém“ chce mať kontinuitu a stabilitu úradu nezávislú od zmien vo výkonnej moci.
James Comey je takto zatiaľ prvá – a poriadne tučná – obeť autoritárskych spádov Trumpa v oblasti neformálnych pravidiel.
Autoritárskych – aby sme hneď nemali pred očami Putina či Erdogana – povedzme v zmysle firemné riadenie. Potvrdzuje sa už v kampani husto frekventovaná obava, že ohýbaniu (lámaniu) nepísaných limitov vládnutia vo svoj – skutočný či domnelý – prospech Trump nebude vedieť odolať.
To „domnelý“ je pritom slovo tentoraz kľúčové. Už z prvých ohlasov je skôr viac než menej pravdepodobné, že na konci dňa nad výsledkom zaplače.
