Mladá právnička, krátko po skončení školy, sedela v priestrannej zasadačke prestížnej firmy. Za vyleštenými sklami okien už zapadalo slnko nad panorámou hlavného mesta, no napätie v miestnosti nepoľavovalo.
Prijímací pohovor sa síce blížil do finále, a ju zatiaľ neposlali domov, no vedela, že ešte stále nemá vyhrané.
“Zdá sa mi bizarné, ak v školách známkujeme deti za to, či vedia správne písaným písmom spojiť písmená v a r, hoci písané písmo už o päť rokov nebudú až do konca života potrebovať, a neučíme ich to, čo určite potrebovať budú. Teda myslieť v súvislostiach a kriticky. Overovať pravdivosť faktov. Posudzovať etickosť konania. Nebáť sa a nekradnúť.
„
„Máme pre vás dve posledné úlohy a tie rozhodnú,“ povedal muž v obleku.
„Sú to ťažké úlohy, ale môžete nad nimi rozmýšľať aj doma, na ich riešenie máte čas až do zajtra do poludnia. Dovtedy nám pošlite e-mailom výsledok. Máme dve podmienky: musíte uviesť, ako ste sa k riešeniu dopracovali, a musíte použiť iba legálne prostriedky.“
Dievča prikývlo.
„Prvá úloha. Na tomto papieriku máte napísaný názov ulice v Bratislave. Na tej ulici je dom a v tom dome byt, ktorý patrí SIS. Zistite, ktorý dom a ktorý byt to je.“
Dievča vzalo do ruky lístok s názvom ulice v Starom Meste. Nemalo v tej chvíli najmenšej potuchy, ako sa takáto úloha dá vyriešiť. Zdvihlo hlavu:
„A druhá úloha?“
„Zistite rodné číslo ministra vnútra.“
Internet, telefón a káva
„Zisťujem fakty pre advokátov,“ povedala nám pred dvoma rokmi v Grécku šikézna Talianka, keď sme sa s pohárom vína pozerali, ako sa svetlá z hotela odrážajú na hladine modrej vody bazéna. Zoznámili nás deti, pretože talianske dievčatko nutne potrebovalo tlmočníka v komunikácii s naším „chlapcom so zlatými vlasmi“. Tak sme sa dali do reči a dospeli sme až k našim profesiám.
„Chodíte aj do terénu?“ spýtala som sa zvedavo, pretože Talianka mala síce za každých okolností opätky a šperky, ale celkom som si vedela predstaviť, ako niekomu privrie nohu do dverí alebo ho pošle k zemi ako vyšetrovateľka Kalinda zo seriálu Dobrá manželka.
„Do terénu? Načo?“ zdvihla precízne namaľované obočie moja nová talianska kamoška. „Všetko sa dá nájsť na webe. Potrebujem len internet, telefón a kávu. A zistím všetko.“
„Čo všetko?“ zaujímalo ma.
„Financie, tajomstvá, súkromie, morálnu bezúhonnosť, všetko. Všetci zanechávajú za sebou stopy a ja ich jednoducho viem hľadať. Som taký stopár-indián v digitálnom svete. V najhoršom niečo aj vytelefonujem.“
„Takže kreatívne využívanie internetu a sociálne inžinierstvo k tomu?“
„Tak nejako,“ prikývla ona a objednala ďalšiu fľašu.
Niežeby ma prekvapovalo, že takéto povolanie existuje aj mimo amerického seriálu, zaujalo ma, že ho naozaj vykonáva niekto, koho si viem lepšie predstaviť sedieť v prvom rade tesne pod mólom na prehliadke Dolce&Gabana.
