Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je ekonóm a pedagóg
Začiatkom tohto roka čínske devízové rezervy po šiestich rokoch klesli pod magickú hranicu troch biliónov dolárov. Intervencie čínskej centrálnej banky na devízovom trhu vždy pútali pozornosť a živiac práve predstavu o Číňanoch, ktorí v konkurenčnom boji udierajú pod pás oslabovaním vlastnej meny, Donald Trump vo svojej kampani hlásal, že po nástupe do funkcie Čínu označí za menového manipulátora a zavedie na tamojšiu produkciu štyridsaťpercentné clo.
Napriek kontrole Kongresu a Senátu republikánmi to so štyridsaťpercentnými clami dopadlo asi tak, ako s hadrianovským valom na hranici s Mexikom.
Navzdory populárnej predstave o podhodnotenom jüane, čínska centrálna banka strávila posledné tri roky intervenciami v prospech posilnenia čínskej meny. Číňania na trh púšťali v priemere tridsať miliárd dolárov mesačne v snahe jüan podporiť. K tomu sa pridáva nedávne mierne zvýšenie úrokových sadzieb.
Čínu núti intervenovať v prospech svojej meny rad faktorov, ktoré tlačia na oslabenie jüanu.
