Za úvodným dejstvom českej krízy zatiahol oponu let prezidenta do milovanej Číny. A ironickejší strih Zeman urobiť už ani nemohol.
Keďže z jeho prvej návštevy Pekingu zostalo najpamätnejšie posolstvo, že „Čína je príklad politickej stability“ – áno, tak to vidí Zeman –, dá sa asi urobiť záver, že príklad nepadol na úrodnú pôdu.
Našťastie pre Česko. Najvyššia stávka, ktorou je vraj samotná liberálna demokracia, je však vedúci naratív od momentky, na ktorej Zeman ukazuje palicou Sobotkovi, kam sa má postaviť. (Nominácia na World Press Photo?)
Bank však až taký vysoký nebude. I tie najkrkolomnejšie scenáre by mal rozťať ústavný súd, kam už stránky avizujú rôzne podnety, a ktorého autoritu a konečné slovo zatiaľ nikto nespochybnil.
To, čo horí a smrdí, je kvalita demokracie, jej najvyššie personálne obsadenie a metódy mocenského zápasu, z čoho mrazí.
