Totalitné praktiky na okresných úradoch

Vývoj reálnej mzdy a životnej úrovne zamestnancov nevyhnutne musel viesť k intenzifikácii odborárskeho postupu voči nediskutujúcemu partnerovi v tripartite - vláde. V tomto týždni sa prihlásili verejnými zhromaždeniami, na ktorých sa rozbehla petičná akcia proti znižovaniu životnej úrovne, plošnej regulácii miezd a zvýhodňovaniu istých skupín (štátnych) zamestnancov. Napriek posmechu, ktorý si zvykne Mečiar a členovia jeho kabinetu robiť z najväčšej odborárskej centrály, štát zobral iniciatívu odborov vážne. Existujú nespochybniteľné signály o tom, že šéfovia najnižších úradov štátnej správy - okresných úradov - podnikli kroky, aby sa zamestnanci v ich subordinácii nemohli zúčastniť na zhromaždeniach, jestvujú aj náznaky o vyhrážaní sa vyhodením z práce za podpísanie petície. Podobné náplne dní organizovala zamestnancom svojho času Komunistická strana Slovenska počas cirkevných sviatkov. Ťažko povedať, či je motívom týchto krokov strach z toho, že vyjde najavo pravda o politike vládnej koalície voči ľuďom žijúcim len z mzdy alebo či je to paranoidný strach totalitnej moci (mnohí sa na ten strach pamätáme) z jednoduchého faktu - existencie kritiky. Lebo kritizovať je čo. Hoci napríklad šéf zväzu zamestnávateľov v chemickom priemysle Kollár a aj sám prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Ľach hlasujú za právo každej vlády na regulačné opatrenia, Asociácia reguláciu mzdy kritizuje, lebo ju vláda spravila inú, ako sa dohodli. Priamo v asociácii sú skupiny - napríklad združenie podnikateľov - ktoré odmietajú každú reguláciu ako ekonomicky neodôvodniteľný nástroj proti trhu. Žiada sa dodať, že každá vláda má právo a dokonca povinnosť regulovať ekonomiku štátu. Nie však týmto spôsobom. Protest odborárov smeruje proti centralizmu a štátnemu dirigizmu, proti zvýhodňovaniu jedných a šikanovaniu druhých - v ekonomike i občianskom živote. V tomto zmysle sú zhromaždenia, aj keď okresní a krajskí lokaji zamedzia účasť väčších počtov demonštrantov, pre vládu nebezpečné. Nehrozí násilie - len nebezpečenstvo, že poukážu na ďalší obraz krachu hospodárskej politiky, ktorá prebrala zlé maniere kapitalizmu i zlé maniere socializmu.