Migračná vlna a byrokratický centralizmus

h občanov SR - tentoraz vo forme zavedenia vízovej povinnosti zo strany britskej vlády. Vláda SR sa od vypuknutia škandálu tvárila, akoby sa jej migrácia Rómov vôbec netýkala. Zaujať stanovisko k problému sa rozhodla, až keď migračná vlna značne poklesla - pravdepodobne aj vďaka neutíchajúcej medializácii problému. Odchod časti Rómov však vláda označila za "sociálne motivovaný so snahou o využitie azylového systému Veľkej Británie", opomenúc pritom celý rad ďalších skutočností, napríklad aj vlastnú neschopnosť adekvátne rómsky problém riešiť. Namiesto toho, aby vládny kabinet čosi robil už v čase, keď sa objavili prvé príznaky migračnej vlny do Kanady a Británie, urobil tak prakticky až po jej skončení, a to tým, že poveril ministerstvo vnútra, aby "prostredníctvom okresných úradov informovalo rómskych občanov o rizikách neuváženého vycestovania" a vicepremiérovi Kalmanovi odporučil "zvolať stretnutie s reprezentatívnymi rómskymi združeniami s cieľom oboznamovania Rómov so všetkými súvislosťami ich nežiaducej migrácie". Dá sa predpokladať, že slovenská vláda okrem toho, že lakonicky označila exodus Rómov len za "sociálne motivovaný", opäť neurobí nič preto, aby sa nezopakoval. Hádam si nebudeme nahovárať, že pokyny pre ministerstvo vnútra či pre vicepremiéra Kalmana situáciu Rómov na Slovensku zmenia. Na druhej strane sa niet čomu čudovať, ak si uvedomíme, že vláda má v koaličných radoch predstaviteľov povestných svojimi slovnými útokmi práve na adresu Rómov či Maďarov. Vládny úradník - splnomocnenec vlády na riešenie problémov občanov, potrebujúcich osobitnú pomoc, B. Baláž, - minulý týždeň vyhlásil, že "nie je pravdou, že vláda nerobí nič pre pozdvihnutie rómskej society," a poukázal na to, že sa pripravuje materiál Koncepčné zámery vlády SR na riešenie problémov Rómov v súčasných spoločensko-ekonomických podmienkach, ktorý bude predložený aj na rokovanie vlády. Avšak, nevedno kedy. Toľko teda činnosť vládnej inštitúcie, ktorej mnohí Rómovia (oprávnene) vyčítajú už samotný názov. Splnomocnenca Baláža ostro napádajú predovšetkým predstavitelia Rómskej inteligencie za spolunažívanie (RIS). Obviňujú ho, že vyvíja politickú činnosť v rómskej komunite, že nič nerobí pre riešenie nezamestnanosti Rómov a proti ich diskriminácii v spoločnosti, politickému prenasledovaniu, zneužívaniu pologramotných Rómov a týždenníka "Romano nevoľiľ" na osobné ciele, proti postupnej likvidácii divadla Romathan, Katedry rómskej kultúry a podobne. Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) so sídlom v Budapešti už dlhšiu dobu poukazuje, že neutešená situácia Rómov v krajinách bývalého socialistického bloku povedie k veľkej migračnej vlne. Podľa prieskumu z minulého roku v intolerancii voči Rómom zaznamenalo Slovensko hneď tretiu priečku za Rumunskom a Českom, keď až 86 respondentov zo 100 vyjadrilo záporný postoj k rómskemu etniku. (Tu však treba dodať, že postoje majoritného obyvateľstva voči rómskej menšine sú antagonistické vo väčšine postkomunistických štátov.) Ak máme hodnotiť dôvody hromadného odchodu Rómov do zahraničia, okrem neschopnosti vlády vysporiadať sa s "rómskym problémom" a prejavov rasovej neznášanlivosti zo strany majoritného obyvateľstva, na ktoré sa Rómovia odvolávajú, rozhodne nie zanedbateľnú úlohu zohráva ich prirodzený sklon k migrácii (po stáročia sa periodicky opakujúca) a jedným z rozhodujúcich faktorov je tiež túžba po sociálnych výhodách, ktoré im tento štát nemôže poskytnúť. Pre život Rómov na Slovensku sú v súčasnosti determinujúce dve úzko prepojené oblasti - ich sociálne postavenie a národnostná problematika. Rómom sa nedostáva adekvátneho vzdelania, a to často aj zásluhou nepochopenia zo strany nerómskych učiteľov. Z nízkej vzdelanostnej úrovne sa odvíja aj neschopnosť plnohodnotne sa zapojiť do pracovného procesu (nezamestnanosť Rómov v niektorých oblastiach Slovenska dosahuje alarmujúcich takmer 100 percent!). Dlhšia nezamestnanosť vyvoláva pocit apatie a nepotrebnosti v spoločnosti, odkiaľ je už blízko k asociálnemu správaniu, ako je alkoholizmus a kriminalita. Keďže ide o občana inej farby pleti, u majoritného obyvateľstva tieto skutočnosti logicky vyvolávajú rasistické postoje (je nepopierateľné, že podobné postoje vyvolala migračná vlna Rómov aj u Britov). Tie však často úzko súvisia aj s nepochopením rómskeho etnika ako takého, jeho materiálnych a duchovných hodnôt a potrieb, čo sa prejavilo veľakrát v minulosti snahami "riešiť" rómsku problematiku. Aj keď tieto snahy boli možno mienené dobre, ich realizácia vyvolala rad nežiaducich efektov. Po nástupe komunistov k moci boli takmer každých päť rokov vypracovávané nové a nové koncepcie, ktorých napĺňanie však vyvolalo len vznik bludného kruhu. Neprirodzené bolo napríklad umiestnenie Rómov do panelákov. To, že Rómovia sa s novým prostredím nevedeli stotožniť, viedlo u Nerómov k nevôli a k narastaniu prejavov xenofóbie. Snaha o etnickú akceptáciu Rómov nastala až po roku 1989. V roku 1991 boli prijaté Zásady vládnej politiky SR k Rómom, ktoré stanovili tri základné tézy - zrovnoprávnenie Rómov s národnostnými menšinami, zásada rovnakého prístupu k Rómom ako k občanom SR v sociálnej oblasti a zrušenie centrálneho riadenia riešenia rómskych problémov. Na Zásady sa na istý čas "pozabudlo" a až po upálení M. Gorala bol na mimoriadnom zasadnutí Rady vlády pre národnosti ustanovený splnomocnenec pre riešenie problémov občanov, ktorí vyžadujú osobitnú starostlivosť. Otázkou však zostáva, či funkcia vládneho splnomocnenca je adekvátnym riešením problematiky (ak si navyše uvedomíme, že je v priamom rozpore s jednou zo Zásad z roku 1991 - decentralizácia riešenia rómskych problémov). Pre nechuť vládnej moci začať v tomto smere konečne niečo robiť, sa na Slovensku opäť opakujú staré chyby - namiesto konkrétnych činov na miestnej úrovni byrokraticko-centralistický prístup a kroky vedúce k ďalšej polarizácii už aj tak z etnicko-národnostného hľadiska nejednotného a politicky rozpolteného rómskeho etnika.