Autor je emeritný profesor
Národný program výchovy a vzdelávania Učiace sa Slovensko, ktorý mohla do 15. mája, teda dodnes, pripomienkovať verejnosť, predstavuje zásadnú reformu v školstve a vo vzdelávaní, po ktorej už roky túžime, no doteraz sme sa jej nedočkali.
Snahy uskutočniť ju vždy stroskotali na nejasnostiach, aké majú byť jej ciele, a na nezhode politikov a politických strán, ako ju uskutočniť.
“Máme okolo tridsať fakúlt, ktoré pripravujú budúcich učiteľov. Možno by ich stačilo menej, ale lepších, kvalitnejších.
„
Jednotlivé vlády si ju prehadzovali ako horúci zemiak, piekli ju, ale nikdy neupiekli.
Štvorročné volebné obdobie nestačilo ani jednej doterajšej vláde, aby ju začala realizovať tak, aby v nej nasledujúca vláda mohla a musela pokračovať.
Nie sme si istí ani dnes, či a do akej miery sa to podarí terajšej vláde.
Ani v súčasnosti nie je jednoduché dohodnúť sa na nej. Je príliš veľa faktorov, od ktorých naplnenia závisí jej úspešná realizácia – finančné, riadiace, odborné, politické...
No najdôležitejším, od ktorého reforma výsostne závisí, sú učitelia. Uskutočniť reformu vzdelávania predpokladá, súbežne s ňou, robiť aj reformu u učiteľov, v ich prístupe k jej cieľom a v ich práci.
Máme aj dobrých učiteľov
Učitelia by sa mali stotožniť s navrhovanými cieľmi reformy, prijať ju za svoju a plne sa za jej uskutočnenie zasadzovať. Veď reforma vzdelávania je v skutočnosti aj v ich záujme.
Ak ju učitelia nebudú chcieť, tak z reformy nič nebude. Tým však bude stagnovať aj ich práca.
Nespokojnosť bude narastať v spoločnosti, ale aj u nich samotných, pretože postavenie a hodnotenie ich práce sa nebude zlepšovať.
Uskutočniť navrhované zmeny predpokladá novú kvalitu práce učiteľov. Po novom má byť učiteľ predovšetkým sprievodcom žiakov v procese vyučovania, a nie ako doteraz, viac-menej len sprostredkovateľom poznatkov. Takto vyučovať dokážu len kvalitní učitelia.
