Autor je dramaturg a manažér divadla Príbeh
Svet sa podľa francúzskeho filozofa Michela Foucaulta úplne zmení vtedy, ak súčasne prebehne viacero zmien v rovine ekonomiky, informácií/médií, vnímania ľudského subjektu a etiky a životného prostredia. Naša súčasnosť sa zdá práve takýmto bodom prieniku.
Podľa viacerých indícií vstupujeme do nového veku. Deje sa bez vedomej autoreflexie a schopnosti opísať aktuálnu fázu vývoja. Akoby sme sa stále pokúšali rôzne nové fenomény označiť slovami minulosti. Lenže to sa nedarí, pretože slová minulosti môžu akurát spôsobiť a prehlbovať chaos vo všeobecnom zmätení pojmov.
“Pojmy ako neoliberalizmus alebo socializmus budú skôr prekážkou vo vyrovnaní sa s touto novou realitou než dobrými nástrojmi na jej uchopenie.
„
Každá epocha má svoje vlastné kódy a pravidlá, podľa ktorých sa usporiadava jej vlastné vedomie, a teda všetko, čo sa v nej udeje. Tieto pod/vedomie spoločnosti ovládajúce kódy nezávisia od ničoho iného ako samy od seba, jednoducho sa dejú podobne ako procesy v Petriho miske.
V novodobých dejinách Západu rozlišujeme tri za sebou nasledujúce epochy: renesančnú, klasickú a modernú. Prechody medzi týmito obdobiami podľa Foucaulta nie sú postupné a plynulé, ale majú charakter ruptúry, čiže razantného zlomu. Vedomie jednotlivých období sa od seba líši radikálne aj zo vzdialenosti niekoľkých rokov.
Ak by som si mohol dovoliť odvážne tvrdenie, náš svet sa nachádza už za tektonickým zlomom, ktorý nás oddeľuje od modernej epochy. To, čo sa začalo niekedy na začiatku 19. storočia a napriek veľmi diferentným prúdom a pohybom bolo z istého nadhľadu rámcované spoločnými konštitučnými kódmi a pravidlami, je dnes minulosťou.
Čo je práca a ako ju odmeňovať
Na poli ekonomiky sme svedkami niečoho, čo úplne mení jej charakter vo vzťahu k ľudskej práci ako základnej konštante. Spoločnosť sa posunula ku globálnej robotizácii výroby a služieb takým spôsobom, že okrem zániku množstva povolaní sa zmení najmä samotné vnímanie toho, čo to práca vlastne je a ako by mala byť odmeňovaná.
