Echo spred sobotňajšieho zápasu s Rusmi, že slovenskí hokejisti nacvičovali samostatné nájazdy, potešilo ako nová variácia na známe motívy: „Viete, čo je to absolútny optimizmus?“
Ani bratia Česi už nie sú, čo bývali, ale úpadok, ktorý predvádza Cígerov výber, je nepomerne strmší a v hokejovom svete asi najhlbší.
Nevyhrať ani jeden zápas v riadnom čase a dva debakle k tomu – aj s tretím v utorok na ceste – je priveľa.
Že z NHL nie je v tíme ani noha, nie je výhovorka, ale súčasť toho úpadku, keďže prijateľné zdôvodnenie, prečo Česi, Rusi, Švédi a tak ďalej prísť môžu, a Slováci nie, neexistuje.
Napokon, ani štyri-päť zámorských posíl by tento tím do štvrťfinále nedostalo a iba by prekrylo smutnú realitu.
Vo výchove hráčov, vzťahoch a v ďalších veciach sa čosi veľmi pokazilo a obraz z Kolína je zrelý až na kacírsku myšlienku, že ak si už budúcnosť pýta poriadny impulz na zmenu, či by nebolo pre slovenský tím najlepšie, keby teraz z A-kategórie majstrovstiev sveta vypadol.
