Voľbami požehnaný rok akoby nebral konca. Nová zastávka, kde by sa mali triasť múry, je Rakúsko.
Vládna kríza je u tohto suseda o čosi menej bizarno-dramatická než česká, viac chronická než náhla a chaotická. Zrejme ale stačí, aby necelý rok po prezidentských (aj to na dvakrát) voliči nezostali opäť „bez práce“.
Ak totiž jeden z partnerov, konkrétne ľudovci (ÖVP), má spoločnej vlády – čím je klasicky rakúska veľká koalícia s SPÖ – plné zuby, tak ten druhý, aj keby mal chuť pokračovať, s tým nič nenarobí. Ani celý parlament, ktorý musí, samozrejme, predčasné voľby odhlasovať.
Na rozdiel od českej krízy, podstatnejšia než peripetie deja, je takpovediac systémová zmena. Tou je osoba – Sebastian Kurz. Odstúpenie expredsedu Mitterlehnera len urýchlilo nástup najmladšieho európskeho šéfa diplomacie na čelo ÖVP, ktorý bol nevyhnutný.

Kurz je vo svojich 30 rokoch po Macronovi ďalší z pionierov „new wave“, ktorý proti vzostupu populisticko-nacionálnych okrajov politiky ponúka kombináciu generačnej, štýlovej i obsahovej rekonštrukcie „štandardu“.