Aj pri maximálnej tolerancii, keď okrídlené „tri minúty“ berieme ako čisto metaforický výraz predsavzatia, sa dá postulovať jedno: reálne odvolávacie lehoty, ktoré si premiér v úrade dožičil, aby sa zbavil nehodných ministrov, sú paródiou na vyvodzovanie politickej zodpovednosti.
Fico chcel odvolávať za tri minúty, pri Kaliňákovi mlčí Čítajte Týždne či až mesiace, to sa nevidí nikde, a indície, že nad očistou vždy uprednostňoval vyhnitie (kauzy, škandálu), mení takmer v istotu.
Ešte horšia istota, akú si Slovensko ozaj nezaslúži (ešte aj keď v kampani to takto myslel), je existencia ministra, na odvolanie ktorého je aj večnosť krátky termín.
Všetci vieme, ktorý to je, a čo má na rováši, ale nikto nie lepšie, ako „trojminútový“ šéf.
Nemal byť už najmenej rok, ale z vôle predsedu aj v Smer-SNS-Híd platí, že sú ministri rovní, rovnejší a jeden najrovnejší.
