Je čas odložiť kávu a venovať sa podstatným témam, vyzýva premiér Fico bratislavskú kaviareň vo svojom článku. Ale prečo? Káva v primeranom množstve neškodí. A možno je aj čas – Fico ako vinár túto metaforu isto ocení – naliať si čistého vína.
Oponentom Roberta Fica sa to asi ťažko počúva, ale premiér ma v mnohom pravdu. Po prvé, je životným záujmom Slovenska, aby ostalo v „integračnom jadre“ Európskej únie, ak sa niečo podobné začne formovať. Po druhé, slovenská opozícia naozaj nie je partnerom do diskusie na túto tému, lebo „zahraničná politika je na okraji jej záujmu“.
Fico konštatuje: „Jeden jej líder dovidí najďalej do svojej postele, pre druhého sa končí zahraničná politika na hranici Trnavy, tretí hrá svoju smiešnu hru v nemeckých politických reláciách...“
Áno, na tom čosi je. Lenže premiér pokračuje, že „štvrtý neodložil mentálnu 'budajku' z hlavy a sníva sen o revolúciách". A tu už treba povedať „nie“.
Nejde tu len o samotného Jána Budaja, ale o princíp, ktorý premiér nechápe alebo ho vedome obchádza, ak sa rozhorčuje nad tým, že opoziční politici a médiá „šírením lží o úrovni slovenskej demokracie oslabujú našu pozíciu na úspešnú integráciu“.
