Autor je ekonóm, pôsobí ako analytik MESA10 a ekonomický poradca strany Most-Híd.
Črtajúci sa odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie predstavuje pre populistov vítanú príležitosť spochyb
ňovať zmysluplnosť európskej integrácie. Príležitosť kopnúť si do Európskej únie nevynechal ani najznámejší reprezentant slovenského euroskepticizmu, predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík.
Brexit je podľa neho logickým vyústením toho, že EÚ obrala Britov o slobodu. Podľa euromanifestu SaS trpí Európska únia nedostatkom slobody a konkurencie, topí sa v dlhoch, je byrokratická a vzdialená občanom.
“Najväčšiu zásluhu na dobiehaní Ameriky Európskou úniou majú východné členské štáty, ktoré rastú z nižšej základne.
„
Dlhodobo opakovanou mantrou, ktorú šíria aj mnohí libertariánski komentátori, je čoraz väčšie ekonomické zaostávanie Európskej únie za Spojenými štátmi. Niektorí z nich zachádzajú tak ďaleko, že predpovedajú Európskej únii skorý rozpad.
Rozumiem, že o politike EÚ treba diskutovať v časoch, keď čelíme odchodu členského štátu. Obávam sa však, že v prípade takýchto vyjadrení nejde o kredibilnú analýzu, ale skôr o snahu zaujať obecenstvo a legitimovať názory, ktoré patria na okraj politického spektra.
Európska únia na tom nie je ani zďaleka tak zle, ako tvrdia euroskeptici. Naopak, Európa je dnes na tom ekonomicky lepšie než kedykoľvek počas posledných sto rokov a za tento fakt môžeme do veľkej miery vďačiť európskej integrácii.
Upadáme konkurenčne?
Jednou z najspoľahlivejších metód merania konkurencieschopnosti ekonomiky je cez zahraničný obchod. Za všetko hovorí, že Európska únia je najväčším svetovým exportérom. V roku 2014 vyviezla tovary a služby v hodnote 2659 miliárd amerických dolárov. Na druhom mieste sa umiestňuje Čína (2011 mld. USD) a až na treťom mieste Spojené štáty (1471 mld. USD).
Európska únia je tiež najväčším svetovým importérom (2244 mld. UDS) pred Spojenými štátmi (2205 mld. USD), a Čínou (1437 mld. USD). Z toho vyplýva, že bilancia zahraničného obchodu EÚ je pozitívna, zatiaľ čo obchodná bilancia USA je negatívna. Môžete mi vyčítať, že toto porovnanie je zavádzajúce, pretože USA sú jeden štát a EÚ tvorí 28 štátov.
Objektívnejšie je však podľa môjho názoru porovnanie celkov, ktoré majú podobnú veľkosť. S Amerikou a Čínou sa veľkosťou nemôže porovnávať žiaden štát Európskej únie, len EÚ ako celok. Ekonomika Európskej únie je navyše aj viac otvorená než americká ekonomika: zahraničný obchod tvorí 33 percent HDP Európskej únie, ale len 20 percent HDP Spojených štátov.
Tento veľký význam pre svetový obchod, ktorý Európska únia má, jej dodáva veľkú diplomatickú silu. Európska únia je colnou úniou a voči tretím štátom v záležitostiach obchodu postupuje ako jeden celok. Niektoré štáty sú natoľko závislé od trhu Európskej únie, že to Únii dodáva silu vo vzájomných vyjednávaniach. V hraničnom prípade môže Európska únia uvaliť na daný štát obchodné sankcie.
Európska únia takto využila veľkosť svojho trhu pri rokovaniach s Ruskom o situácii na Ukrajine, ako aj pri rokovaniach o iránskom jadrovom programe.
Zaostávame za Spojenými štátmi?
Ďalším veľmi rozšíreným mýtom je, že ekonomika Spojených štátov má vyššiu dynamiku ako ekonomika Európskej únie. Je síce pravda, že dlhodobý rast celkového HDP Spojených štátov je o niečo vyšší než dlhodobý rast celkového HDP Európskej únie, tento jav je však spôsobený výlučne demografiou.
