Autor pôsobí vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie
Nielen priame podplácanie, aj každé zneužitie moci na získanie osobného či skupinového prospechu možno pokladať za korupčné správanie. Slovensko je ním prelezené skrz-naskrz.
V riadiacich funkciách sa udomácnili ľudia, ktorých cieľom nie je zabezpečiť fungovanie zverenej organizácie, ale získať výhody. V tom lepšom prípade zabezpečiť chod organizácie tak, aby sa popri ňom tie výhody získať dali. Keď nie priamo pre seba, tak pre niektorú spriatelenú firmu.
“Dosadzovanie „svojich ľudí“ do vedúcich pozícií v štátnych organizáciách bez ohľadu na ich odbornosť tu bolo tesne po komunistickom prevrate. V neskorších rokoch už ani komunisti niečo podobné nerobili – snažili sa pre „svoju vec“, hoci aj nátlakom, získať odborníkov.
„
O podobných praktikách sa dozvedáme zväčša od ľudí, ktorí po odchode z pracoviska zverejnili, ako to na ňom vyzerá. Najznámejší sú Zuzana Hlávková a Pavol Szalai, ktorí odišli z ministerstva zahraničných vecí.
Minister a jeho ľudia
Situáciu na ministerstve školstva opísal v januári v rozhovore pre Postoj.sk dlhoročný vysoký úradník tohto ministerstva Peter Mederly. Odišiel z úradu ešte vlani, asi pol roka po tom, čo sa ministrom stal Peter Plavčan.
V publikovanom rozhovore upozornil aj na problematiku tzv. priamo riadených organizácií – inštitúcií, ktoré ministerstvo zriadilo na plnenie špecifických úloh. Už desať rokov narúšajú ich činnosť eurofondy, ktoré zmenili ich priority – hlavnou úlohou sa často stáva minúť prostriedky na tzv. národné projekty. „Je to biznis,“ pripustil Mederly na priamu otázku novinára.
Jednou z takýchto organizácií je Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. V rokoch 2013 až 2015 riešil národný projekt zameraný na problematiku školského poradenstva. Minul naň 14 miliónov eur a chystal sa začať ďalší, tentoraz za 40 miliónov.
Ten už by malo realizovať nové vedenie ústavu. Minister Plavčan v lete 2016 odvolal riaditeľov väčšiny priamo riadených organizácií a vymenoval nových. Zmysel výmeny nevysvetlil, nie je však tajomstvom, že na postoch, kde sa má rozhodovať o míňaní miliónov, chce mať „svojich ľudí“.
Inštalatér? A prečo nie?
Zákon ministrovi umožňuje odvolať riaditeľa bez udania dôvodov a vymenovať kohokoľvek na pol roka, potom musí nasledovať výberové konanie. Kritériá výberu stanovuje a výberovú komisiu vymenúva minister. Ak by chcel, aby bol riaditeľom priamo riadenej organizácie vodoinštalatér, môže to bez porušenia zákona dosiahnuť.
Tak sa v rezorte, kde riaditeľom školy nesmie byť človek bez pedagogického vzdelania, stalo, že výskumný ústav detskej psychológie vedie muž, ktorý nie je psychológom, nikdy nepracoval s deťmi a v živote nerobil žiadny výskum. Buďme presní – minister nevymenoval inštalatéra, ale kardiochirurga.
