Moc má svoju noc

Ľubomír Jaško je recenzent a publicista

Moisés Naím, Soumrak moci (Od prezidentských paláců k bitevním polím), preložila Eva Křístková, Vyšehrad 2016

V čase, keď je za top problém vyhlásené zneužívanie moci a jej riziká, Moisés Naím rozpráva o úpadku moci. Mocní sú v skutočnosti slabší, ako sa zdá. Imperiálna architektúra vládnych budov maskuje nemohúcnosť ich obyvateľov. Zostáva jediný rébus: máme sa z toho tešiť alebo je to – podobne ako každý úpadok – zlá správa.

Autor Súmraku moci v sebe atraktívnym spôsobom spája intelektuálnu silu, angažovanosť a konkrétnu skúsenosť s výkonom moci. Je teoretikom i praktikom.

Naím sa ako 36-ročný stal ministrom priemyslu a obchodu v rodnej Venezuele. Stihol pôsobiť ako riaditeľ venezuelskej centrálnej banky a výkonný riaditeľ Svetovej banky. Je autorom viacerých kníh a komentátorom v tlači a televízii. Postaral sa o prestíž magazínu Foreign Policy, ktorý niekoľko rokov viedol.

Na účte úspechov má aj ďalšie zápisy: získal cenu Ortegu y Gasseta za žurnalistiku a Gottlieb Dutweiler Institute ho práve za túto knihu zaradil do zoznamu sto najvplyvnejších ľudí.

Pomáha formovať názory mocných. Naímova skúsenosť s mocou môže vzbudiť podozrenia. Nejde iba o klamanie čitateľa a falošný pokus znížiť prah citlivosti na deformácie moci? A nie je slabá rozdrobená moc takým výrazným protikladom v pojmoch, že jeho teória je adresovaná výlučne naivným?

Toto všetko by mohla byť pravda, ak by Naím zostával pri pocitoch a kazateľskom presviedčaní. On sa však vo svojej knihe poistil štatistikami, číslami, grafmi a analýzami. Optimistický alebo pesimistický tón interpretácie je úplne iná téma.

Zmeny na šachovnici

Moc je schopnosť prinútiť iného niečo robiť alebo nerobiť. Takto chápaná moc už nie je vyhradená len veľkým. Zabehaným hráčom konkurujú čoraz častejšie noví a menší.

Niektoré presuny moci sú chronicky známe: presúva sa od svalov k mozgu, od severu k juhu, zo Západu na Východ, od starých firemných brontosaurov k mladým startupom a od zabarikádovaných diktátorov k masám na námestiach a v kyberpriestore.

Moc prechádza oveľa zásadnejšou premenou. Úpadok moci premieňa svet. Naím skúma príčiny, prejavy i dôsledky tohto úpadku. „V 21. storočí je oveľa ľahšie moc získať, ťažšie je udržať si ju a nepomerne ľahšie je stratiť ju.“

Autor na úvod ponúka pôvabnú metaforu týchto zmien. James Black ml., šachista z brooklynskej robotníckej rodiny, sa stal šachovým majstrom vo veku 12 rokov. Naučil sa hrať so šachovými figúrkami z K-Martu a rýchlo pokročil k šachovej literatúre a počítačovým programom.

Ide o globálny trend. Hráči dosahujú majstrovský titul v útlom veku. Oproti 88 veľmajstrom z roku 1972 máme dnes veľmajstrov šachu viac ako 1200. Špičkoví šachisti si udržiavajú prvenstvo veľmi krátko. Pochádzajú z rozmanitejšieho prostredia, skončila sa nadvláda sovietskych šachistov.

Príčiny tohto vývoja sú použiteľné pre mnohé iné oblasti. Čiastočne ide o výsledok digitálnej revolúcie. Deštrukcia mocenskej štruktúry šachového sveta má však aj ďalšie príčiny v zmenách globálnej ekonomiky, politiky, demografie a migrácie.

Prekážky prestali byť neprekonateľné, bariéry miznú.