Autor je analytik INESS
Nevšimli ste si, že by sa v daňovom zákone menila základná sadzba dane z príjmu? Samozrejme, v zákone uvedené číslo 19 percent sa nemenilo. Zmenila sa však efektívna sadzba dane, to jest pomer skutočne zaplatenej dane k príjmu.
V roku 2009 si mohol pracujúci človek znížiť základ dane mesačne o 286 eur. Dnes dosahuje odpočítateľná položka už 317 eur, čo je o 31 eur viac. V tom istom čase vzrástla priemerná mzda o 168 eur.
“Skrývanie skutočného objemu odvodov pred zamestnancom vo forme odvodov zamestnávateľa, a tiež prenesenie povinnosti podávať daňové priznanie a vypočítavať odvody a dane na zamestnávateľa, vyrobili so zamestnancov fiškálne negramotnú populáciu.
„
Keďže odpočítateľná položka je šikovne nastavená ako násobok životného minima, ktoré rastie podľa inflácie, a nie podľa miezd, vyberie dnes štát od človeka s priemernou mzdou každý mesiac viac.
V roku 2009 predstavovala daň z príjmu 9,2 percenta priemernej hrubej mzdy, teraz je to už 9,9 percenta. Aby daňový poplatník lepšie pochopil, koľko bije, použijeme iný príklad.
Väčšie dane aj odvody
Predstavme si, že odpočítateľná položka rastie rovnako rýchlo ako priemerná mzda. Aby minister zodpovedný za výber daní zobral človeku s priemernou mzdou rovnako veľa ako dnes, to jest 90 eur mesačne, musel by zvýšiť sadzbu dane z príjmov na 20,45 percenta.
Ak by však on – alebo jeho strana – svoju predvolebnú kampaň postavili na zvyšovaní dane z príjmu priemernému zamestnancovi, zrejme by dnes vo vláde určite nesedel.
Pomalé zvyšovanie odpočítateľnej položky (teda pomalšie než rast ekonomiky) však spravilo presne to, čo vláda potrebovala. Viac daní do rozpočtu a ľudia si to ani nevšimli.
