Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Raz mi pred hraním v macedónsku srbský kolega DJ rozprával historku zo svojho pobytu v Dubaji. Spoznal sa s človekom, ktorý tam žil a pracoval už niekoľko rokov a snažil sa preraziť. Mal krásny oblek, drahé hodinky, luxusné auto.
V skutočnosti to bol bezdomovec, pravdepodobne najviac cool bezdomovec, o akom som počula. Vizáž bola preňho dôležitá, robil biznis, musel pôsobiť seriózne, prespával buď v aute, v hoteloch alebo, ak sa pošťastilo, u aktuálnych lások. Celý ten čas šetril na vlastné bývanie. Obleky mal dva, jeden v čistiarni, kým ten druhý nosil.
Vo všeobecnosti platí, že si každý môže na seba navliecť, čo chce. A o krásnych ženách sa hovorí, že by dobre vyzerali aj vo vreci. Nie je to však také jednoduché, ak si niekto naozaj na seba dá niečo, čo sa vymyká štandardu. Niekedy aj žena v nohaviciach bola transvestita, sukňa musela zakrývať členky a etiketa, prípadne náboženstvo nepustilo.
Ak vyzeráte inak, ostatní si vás všimnú, hodnotia, súdia. Málokto má náladu to znášať, je ľahšie zapadnúť a mať pokoj.
Keď som bola dieťa, obdivovala som a závidela ženám, aké krásne veci si môžu obliecť, ach, tá sloboda. Neskôr som si však uvedomila, že aj krása môže byť pre ženy bremeno.
