Autor je učiteľ, pôsobí v Komenského inštitúte
Vďaka dokumentu Učiace sa Slovensko sme sa mnohé naučili už teraz. Nebol to asi prvotný zámer autorov, ale o stave školstva sme sa dozvedeli viac, ako by sme možno chceli.
Tisícky pripomienok, ktoré boli k dokumentu vznesené, úroveň diskusie aj postoj ministra sú signifikantné pre vnímanie potreby reformy školstva učiteľmi, rodičmi aj širokou verejnosťou. Čo nás Učiace sa Slovenska naučilo?
“Čakať na niektoré výsledky desať rokov je pre veľkú časť pedagógov príliš dlho. Pritom mnohé veci by trvali aj dlhšie. To už sa však nahlas odváži povedať málokto. Zmena trvajúca dlhšie ako jedno volebné obdobie je príliš ťažkou úlohou tak pre politikov, ako pre voličov.
„
Aj keď si mnohí mysleli, že panuje zhoda v tom, aká je reforma školstva nevyhnutná, ukázal sa opak.
Minister Plavčan to prorokoval hneď na počiatku svojho pôsobenia vo funkcii. Školstvo podľa neho potrebuje pokoj a stabilitu. Človek mal z ministra pocit, že školstvo vylieči kúpeľný pobyt, relaxácia a pomalé prechádzky na čerstvom vzduchu. Taký wellness v piešťanských kúpeľoch.
Po zverejnení prvého konceptu návrhu reformy školstva sa ukázalo, že nielen minister si praje odpočinok.
Úradník, ktorý prežil všetko
Nemalá časť pedagógov by sa do kúpeľov s ministrom takisto rada odobrala. Niektorí reformám neveria, iní im nerozumejú a časť chce mať jednoducho svätý pokoj.
Časti výhrad sa dá rozumieť. Učitelia zažili už niekoľko pokusov o zásadné zmeny a nedopadli slávne.
Minister Plavčan oprávnene vzbudzoval nedôveru, či je schopný najväčšiu reformu slovenského školstva v dejinách (jeho vlastné slová) uskutočniť.
Peter Plavčan je totiž všetko možné, len nie líder zmeny. Je to úradník, ktorý dokázal prežiť všetky vlády aj reformy v jednej budove a zhodou okolností sa stal v tej istej budove aj ministrom. Ku cti mu slúži, že bol natoľko príčetný, aby si koncepciu reformy nepísal sám, ale prizval na to ľudí zvonka.
Obstál by Komenský?
Učiace sa Slovensko nás naučilo, aké naivné je myslieť si, že vznikne konsenzus, keď každý učiteľ, každý rodič a vzdelávací expert od Senice až po Michalovce bude s návrhom reformy spokojný.
Každý dokázal nájsť na dokumente chyby, pričom niektoré boli až tragicky detinské. Nadávalo sa na veľký počet strán, lebo sa to ľuďom nechcelo čítať. Pre iných to zasa bolo na taký zásadný dokument príliš málo. O primeranom počte strán boli niektorí ochotní písať habilitačné práce.
O zostavení autorského kolektívu sa rovnako viedli vášnivé spory. Pre niekoho boli tvorcovia dokumentu autoritami, pre iných totálnymi hlupákmi. Otázkou je, či by bol akceptovaný taký Komenský.
