Autor je dokumentarista
Mobilná policajná kancelária. S Andrejom Bánom odovzdáme pasy policajtom, chceme sa ísť pozrieť na územie, presnejšie na hranicu Rusmi okupovaného Južného Osetska, ktoré kedysi patrilo Gruzínsku.
Pod oknom kancelárie leží na kosť vychudnutý pes. Má pootvorenú papuľu a hruď akoby sa každým okamihom prestala nadvihovať.
Andrej sa pýta policajta za okienkom, prečo mu nedá vodu, niečo zjesť, veď umiera. Policajt rozhadzujúc rukami vykrikuje, že to nie je jeho pes, niekto ho tu nechal.
Kráčame k hranici približne dvestometrovým územím nikoho. Predbiehajú nás ľudia smerujúci do Južného Osetska a stretávame tých, ktorí sa vracajú naspäť. Majú plné tašky, vaky, ruksaky.
Je teplo a úplne ticho. Počuť len nezrozumiteľnú gruzínčinu. Pri moste, na ktorého konci je ruská hranica, nás zastavia ozbrojení vojaci, že ďalej už nemôžeme ísť. Na otázku prečo iní ľudia môžu, nám odpovedajú, že sú to Gruzínci, ktorí chodia za rodinami a lacnými nákupmi.