Autor je publicista
Pred pár mesiacmi, po tom, ako si britskí občania tesnou väčšinou zvolili odchod z EÚ a po tom, ako Donald Trump tesne porazil Hillary Clintonovú, nás zasiahla vlna blbej nálady a proroctiev o konci liberálnych demokracií či Západu, ako sme ho poznali.
Teraz však prišlo víťazstvo Macrona vo Francúzsku a to spolu s výsledkom volieb v Holandsku, víťazstvom Van der Bellena v Rakúsku či predbežnými úspechmi Merkelovej v nemeckých regionálnych voľbách spôsobilo, že sa vietor otočil, viera v liberálnu demokraciu a otvorenú spoločnosť opäť ožila a objavili sa dokonca ubezpečenia, že to najhoršie už máme za sebou.
Keď sa s istým odstupom pozriem na tieto rýchle zmeny nálad a novinových titulkov, napadajú mi dve veci.
Po prvé, to čo platí dnes, nemusí platiť zajtra. Karl Popper vo svojej knihe Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia opísal pravidelne sa opakujúce historické cykly, počas ktorých vznik otvorených spoločností s ich pluralizmom a rôznorodosťou vyvolávali úzkosť, pričom tá vždy viedla k návratu strnulých spoločenských štruktúr a k vláde diktátorov, ktorí využívali strach ľudí z príliš rýchlych zmien.
