Psychiatria údajne nepatrí do politiky – hovoria odborníci na margo Danko/Matovič (a mýlia sa). Jeden z (plejády) syndrómov degenerácie Smeru si však koleduje o ranu už dlho. Nahadzovanie takpovediac na smeč premiérovi na hodine otázok poslancami vlastného klubu len preto, aby vydýchali kyslík opozícii, je prznenie demokracie, aké sa mimo V4 v EÚ nevidí.
Trápnejšie vykrádanie priestoru na kontrolu vlády než dopyt, ako predseda Fico hodnotí francúzske voľby a ako vidí vývoj v EÚ s Macronom, je veru zložité si predstaviť.
Vyjadriť sa k vecnej stránke sú v SR stovky kompetentnejších osôb o to skôr, že špeciálne u tohto premiéra jeden nikdy nevie, či názor, ktorý hovorí, je v súlade s „úradnou“ líniou zahraničnej politiky. (Ruské sankcie napríklad.) Tentokrát odpoveď, ktorú čítal – súvisle! – zástupca Pellegrini, nemala ideologické chyby.
Avšak ani nič navyše. Svetoborné objavy, akože „rozhodnutie francúzskych voličov treba rešpektovať“ (to sme ozaj netušili), či „voľba je dobrou správou pre budúcnosť EÚ (...) a uvoľnila napätie šíriace sa v uplynulom období naprieč Európou“, sú etalónom plnotučného obsahu ako stvoreného pre hodinu, ktorá aj keby mala šesťsto, nie šesťdesiat minút, stále by bola krátka na otázky súvisiace napríklad s Kaliňákom.
