SME
Nedeľa, 2. október, 2022 | Meniny má Levoslav

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne, ktorá bude určovať podobu Európy.

Mark Zuckerberg. (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pokuta vo výške 110 miliónov eur, ktorú Európska komisia dala Facebooku za porušenie protimonopolných pravidiel je symbolický začiatok.

Označuje moment, v ktorom úrady v Európe uchopili nový druh ekonomického a verejného priestoru a začínajú ho chrániť. Výsledkom bude roky trvajúca regulačná vojna, akú sme v Európe nevideli desaťročia.

Ako a prečo bude prebiehať, sa najjednoduchšie dá vysvetliť pohľadom do histórie.

Firma priznáva, že ju využívajú ako nástroj na ohnutie demokracie. A robí málo na to, aby svoje okolie ochránila pred negatívnym vplyvom, ktorý jej podnikanie prináša.

Facebook sa doteraz správal ako chemická firma zo začiatku 20. storočia, ktorá bezohľadne ťažila suroviny a škodlivý odpad z výroby liala do najbližšej rieky.

Jediný rozdiel je, že prostredie facebooku nie je príroda, ale sociálna sieť. Facebook neťaží rudu zo zeme, ale informácie zo súkromia ľudí.

Nevylieva do životného prostredia neošetrené toxické látky, ale púšťa do prúdu vedomia spoločnosti neošetrené toxické myšlienky. Popri tom všetkom rovnako ako chemička, samozrejme, vyrába užitočné hodnoty pre zákazníkov a zisk pre seba.

"Takto sa podnikať nedá"

Vieme, že chemické firmy sa pred sto rokmi naozaj toxický odpad do riek liali a aj preto mali aj zisky. Z prostredia čerpali zisk pre seba, ale škodu vyplývajúcu z ich podnikania prenášali na spoločnosť ako celok.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Úrady však postupom času povedali, že takto sa podnikať nesmie. Ak firma nemôže prenášať veľkú časť svojich nákladov na iných, napríklad špinením životného prostredia, čo ohrozuje zdravie ľudí.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Postupom času preto vznikli pravidlá, ktoré prikazovali firmám zniesť náklady na to, aby ochránili prostredie, ktoré využívajú. Napríklad chemické firmy museli vytvoriť a nainštalovať filtre ovzdušia, ťažiť svoj materiál zodpovedne a svoj toxický materiál pred vyliatím do rieky ošetriť.

Firmám sa nové pravidlá, samozrejme, nepáčili a tvrdili, že takto sa podnikať nedá. Postupom času náklady predsa len zniesli, upravili ceny a znížili svoje marže.

Skutočné náklady Facebooku

Rovnaký súboj teraz čaká aj Facebook a regulátorov z Bruselu. Ukazuje sa totiž, že vysoké zisky sa dajú vytvárať aj vylievaním odpadkov do virtuálneho priestoru.

Akú časť svojho zisku má Facebook vďaka tomu, že prenáša svoje náklady na spoločnosť?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ukrajinskí vojaci pri vstupe do mesta Lyman.

Na pád Lymanu môže doplatiť aj minister obrany Šojgu.


18m
Ekonómovia a finanční odborníci rada, ako naložiť s peniazmi v časoch rýchlo rastúcich cien.

Neoplatí sa špekulovať a hľadať riešenia s vysokým výnosom a nízkym rizikom.


30. sep
Násilnosti na zápase indonézskej prvej futbalovej ligy.

Na štadióne bolo asi o štyritisíc ľudí viac, ako je povolená kapacita.


ČTK 36m
Ukrajinskí vojaci pri Siversku.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 6 h

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz.

Našťastie je slovenský „plán B“ natoľko iracionálny, až je neuskutočniteľný.


14 h

Elegantný spôsob, ako sa zbaviť problémistov aj záťaže.


30. sep
Zuzana Kepplová

Plán A sa dohaduje dnes v Bruseli.


30. sep
Najviac plynu z Ruska prúdi do Európy cez Nord Stream 1, ten je ale od konca augusta mimo prevádzky.

Kým na Ukrajine hynú pod guľkami, nám stačí teplý sveter.


Martin Hojsík 30. sep
SkryťZatvoriť reklamu