SME
Piatok, 30. september, 2022 | Meniny má Jarolím

V kanadskom raji sa s ostatnými delí čoraz menej ľudí

Vancouver je jedným z najlepších miest pre život, podľa prieskumov. Ale len vtedy, ak ste bohatí, odporujú obyvatelia.

Ilustračná fotografia. (Zdroj: TASR/AP)

Súkromný domov pre seniorov Sunridge Place na Vancouverovom ostrove v západnej Kanade tesne pred Vianocami 2009 vyhodil všetkých zamestnancov – tri dni po tom, ako si odhlasovali, že vstúpia do odborov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vyše 200 ľudí, prišlo o prácu, bolo zdesených. Margi Blarneyová v mene odborov, za ktorých podporu ich vyhodili, označila načasovanie výpovedí za „fakt podozrivé“.

Kým tvrdo pracujúci, vzdelaní ľudia považujú život za nastavený proti nim, náš svet nebude imúnny voči zúfalstvu.

Ale v Sunridgei tvrdili, že prepustenie nesúviselo s hlasovaním o odboroch, a žoviálne pozvali bývalých zamestnancov, aby sa znovu uchádzali o svoje staré posty – hoci za nižšiu mzdu a bez akýchkoľvek výhod, zaradenia hodnostného či podľa odpracovaných rokov a bez platenej dovolenky, ktorá im predtým vychádzala.

Helen, 45-ročnej registrovanej ošetrovatelke, sa mzda prepadla o 30 percent – z takmer 22 dolárov na hodinu na 16. Nová, strohá pracovná zmluva jej však navyše neumožňovala pracovať len vo večerných zmenách, takže tu už nemohla pracovať popri dennom zamestnaní v inom zariadení. Len nerada prijala novú prácu a presťahovala sa ďalej na sever po pobreží.

Odbory nakoniec vyhrali spor so Sunridge a podpísali novú kolektívnu dohodu s nepriateľským zamestnávateľom. No tri roky nato, len čo zmluva vypršala, majiteľ Norm Jones predal domov ďalšiemu súkromnému prevádzkovateľovi a zamestnancov opäť vyhodili. Tentoraz so súhlasom vládneho arbitra.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Učenie sa za pochodu

„Druhý raz už vedeli dobre, čo robia – a počínali si oveľa prefíkanejšie ako prvýkrát,“ spomína Debbie, miestna zástupkyňa odborov. „Nesnažili sa tak okato zničiť odbory a v skutočnosti predstierali finančný motív, čím uspeli u arbitra.“

Pre ľudí ako Helen, ktorej príjem klesol aj vďaka tomu, že Britská Kolumbia znižuje výdavky na sociálne programy, začal mať život stále silnejšie príchuť zmanipulovanej hry.

Asi polovica jej súčasného hrubého ročného platu, okolo 25-tisíc eur, ide na splátky hypotéky za skromný prízemný dom. Benzín, aby sa dostala do práce vo svojom nákladiaku – v Kanade je verejná doprava mimo veľkých miest biedna – a platby za mobilný telefón, ktorý musí mať na žiadosť zamestnávateľa, pohltia väčšinu zvyšného platu.

„Pred výplatou dosť často musím jesť buď v práci, alebo sa zaobísť bez jedla, lebo si nemôžem dovoliť kupovať potraviny, vykurovať dom a tankovať benzín do nákladiaku zároveň,“ podotýka Helen. „Pripadá mi absurdné, že takto žijem krátko pred päťdesiatkou, ale nemám fakticky na výber.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Kvalitný život – ale pre koho?

Kanada je stále jednou z najbohatších krajín sveta, pričom Vancouver je najžiadanejším bydliskom v jej rámci: prieskumy o kvalite života opakovane umiestňujú toto veľkomesto na tichomorskom pobreží ako najpríťažlivejšie v rámci Severnej Ameriky a piate na svete, po Viedni, Zürichu, Aucklande a Mníchove.

Napriek tomu sa aj tu, ako všade v západnom svete, otvára priepasť medzi ľuďmi, ktorých, ako sa zdá, tieto prieskumy reprezentujú: vzdelaných, technicky zdatných mestských profesionálov – a miliónmi ľudí, ktorých sa nepýtajú, ktorí zarábajú hodinovú mzdu a ktorých životná skúsenosť je oveľa menej radostná.

Vo Vancouveri je napríklad teraz cena samostatného domu vyše milióna dolárov (700-tisíc eur) a životné náklady ako opatrovateľská služba boli horúcou témou nedávnych provinčných volieb 9. mája. Takže obyvatelia sa právom pýtajú: Kde je tá ospevovaná kvalita života? Kto ju vlastne má?

„V tejto provincii je momentálne socioekonomická kríza a jedným z miest, kde sa prejavuje, je opatrovateľstvo,“ povedal Chris Saini, ktorého 15-mesačný syn umrel v januári vo Vancouveri v jasliach bez licencie, keďže si jeho rodičia nemohli dovoliť zaplatiť legálne jasle.

„Toto by sa mohlo stať hocikomu a hocikedy,“ povedal na májovom zhromaždení za dostupné opatrovateľstvo.

Pach lobovania

Britská Kolumbia je ešte vždy posledným miestom, kde by ste očakávali podporu pre amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Volebné preferencie: Podľa posledného prieskumu by sa primátorom Trnavy stal Peter Bročka a Trenčína Richard Rybníček.

V Trenčíne a Trnave sa v komunálnych voľbách 2022 pokúsia obhájiť primátorskú stoličku Richard Rybníček a Peter Bročka.


2 h
Ruskí regrúti v náborovom centre v Batajsku v Rostovskej oblasti.

Analytik opisuje, aká bude zima na bojisku a čo zmenia pseudoreferendá.


19 h
Róbert Tomaschek na lavičke Slovenska pri MS 2010 v JAR.

Boli hviezdami Slovana. Tomaschek aj Vittek už spolupracovali aj s Weissom.


a 1 ďalší 26m
Kráter na mieste útoku.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 14 h

Neprehliadnite tiež

Najviac plynu z Ruska prúdi do Európy cez Nord Stream 1, ten je ale od konca augusta mimo prevádzky.

Kým na Ukrajine hynú pod guľkami, nám stačí teplý sveter.


Martin Hojsík 9m
Slovenskí novinári na jednej z demonštrácií za Kuciaka a Kušnírovú.

Útoky na novinárov sa už skončili vraždou.


Vyhlásenie šéfredaktorov 2 h

Hádzať vinu na politikov je ľahké. A zbytočné.


5 h
V obci Brezovec nemá o posty starostu a poslancov obecného zastupiteľstva nikto záujem.

Príklady zo zahraničia ukazujú, ako môže samospráva zlepšiť náš každodenný život.


6 h
SkryťZatvoriť reklamu