SME

V kanadskom raji sa s ostatnými delí čoraz menej ľudí

Vancouver je jedným z najlepších miest pre život, podľa prieskumov. Ale len vtedy, ak ste bohatí, odporujú obyvatelia.

Ilustračná fotografia. (Zdroj: TASR/AP)

Súkromný domov pre seniorov Sunridge Place na Vancouverovom ostrove v západnej Kanade tesne pred Vianocami 2009 vyhodil všetkých zamestnancov – tri dni po tom, ako si odhlasovali, že vstúpia do odborov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vyše 200 ľudí, prišlo o prácu, bolo zdesených. Margi Blarneyová v mene odborov, za ktorých podporu ich vyhodili, označila načasovanie výpovedí za „fakt podozrivé“.

Kým tvrdo pracujúci, vzdelaní ľudia považujú život za nastavený proti nim, náš svet nebude imúnny voči zúfalstvu.

Ale v Sunridgei tvrdili, že prepustenie nesúviselo s hlasovaním o odboroch, a žoviálne pozvali bývalých zamestnancov, aby sa znovu uchádzali o svoje staré posty – hoci za nižšiu mzdu a bez akýchkoľvek výhod, zaradenia hodnostného či podľa odpracovaných rokov a bez platenej dovolenky, ktorá im predtým vychádzala.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Helen, 45-ročnej registrovanej ošetrovatelke, sa mzda prepadla o 30 percent – z takmer 22 dolárov na hodinu na 16. Nová, strohá pracovná zmluva jej však navyše neumožňovala pracovať len vo večerných zmenách, takže tu už nemohla pracovať popri dennom zamestnaní v inom zariadení. Len nerada prijala novú prácu a presťahovala sa ďalej na sever po pobreží.

Odbory nakoniec vyhrali spor so Sunridge a podpísali novú kolektívnu dohodu s nepriateľským zamestnávateľom. No tri roky nato, len čo zmluva vypršala, majiteľ Norm Jones predal domov ďalšiemu súkromnému prevádzkovateľovi a zamestnancov opäť vyhodili. Tentoraz so súhlasom vládneho arbitra.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Učenie sa za pochodu

„Druhý raz už vedeli dobre, čo robia – a počínali si oveľa prefíkanejšie ako prvýkrát,“ spomína Debbie, miestna zástupkyňa odborov. „Nesnažili sa tak okato zničiť odbory a v skutočnosti predstierali finančný motív, čím uspeli u arbitra.“

Pre ľudí ako Helen, ktorej príjem klesol aj vďaka tomu, že Britská Kolumbia znižuje výdavky na sociálne programy, začal mať život stále silnejšie príchuť zmanipulovanej hry.

Asi polovica jej súčasného hrubého ročného platu, okolo 25-tisíc eur, ide na splátky hypotéky za skromný prízemný dom. Benzín, aby sa dostala do práce vo svojom nákladiaku – v Kanade je verejná doprava mimo veľkých miest biedna – a platby za mobilný telefón, ktorý musí mať na žiadosť zamestnávateľa, pohltia väčšinu zvyšného platu.

„Pred výplatou dosť často musím jesť buď v práci, alebo sa zaobísť bez jedla, lebo si nemôžem dovoliť kupovať potraviny, vykurovať dom a tankovať benzín do nákladiaku zároveň,“ podotýka Helen. „Pripadá mi absurdné, že takto žijem krátko pred päťdesiatkou, ale nemám fakticky na výber.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Kvalitný život – ale pre koho?

Kanada je stále jednou z najbohatších krajín sveta, pričom Vancouver je najžiadanejším bydliskom v jej rámci: prieskumy o kvalite života opakovane umiestňujú toto veľkomesto na tichomorskom pobreží ako najpríťažlivejšie v rámci Severnej Ameriky a piate na svete, po Viedni, Zürichu, Aucklande a Mníchove.

Napriek tomu sa aj tu, ako všade v západnom svete, otvára priepasť medzi ľuďmi, ktorých, ako sa zdá, tieto prieskumy reprezentujú: vzdelaných, technicky zdatných mestských profesionálov – a miliónmi ľudí, ktorých sa nepýtajú, ktorí zarábajú hodinovú mzdu a ktorých životná skúsenosť je oveľa menej radostná.

Vo Vancouveri je napríklad teraz cena samostatného domu vyše milióna dolárov (700-tisíc eur) a životné náklady ako opatrovateľská služba boli horúcou témou nedávnych provinčných volieb 9. mája. Takže obyvatelia sa právom pýtajú: Kde je tá ospevovaná kvalita života? Kto ju vlastne má?

„V tejto provincii je momentálne socioekonomická kríza a jedným z miest, kde sa prejavuje, je opatrovateľstvo,“ povedal Chris Saini, ktorého 15-mesačný syn umrel v januári vo Vancouveri v jasliach bez licencie, keďže si jeho rodičia nemohli dovoliť zaplatiť legálne jasle.

„Toto by sa mohlo stať hocikomu a hocikedy,“ povedal na májovom zhromaždení za dostupné opatrovateľstvo.

Pach lobovania

Britská Kolumbia je ešte vždy posledným miestom, kde by ste očakávali podporu pre amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4X7Y na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


Peter Tkačenko

Harabin prezidentom nebude, ale môže o ňom rozhodnúť.


SkryťZatvoriť reklamu