Tézu, že dôvera je v knižnom biznise dôležitejšia než inde, potvrdzuje aj to, že zavedeným systémom predaja do komisie neotriasol ani Belimex. Knihy na predajni nie sú zaplatené až do chvíle, keď si ich zákazník kúpi. Kníhkupec potom vykáže, že predal, distribútor dá správu vydavateľovi, ten prípadne nahlási predaje autorovi.
Viac transparentnosti by pomohlo, no nemá na to kto tlačiť. Zatiaľ sa (takmer) každý cíti pohodlne. Veď bez tohto typu predaja – veríme si - by kníhkupci nechceli mať na ploche knihy, ktoré budú podozrievať, že sa nepredajú. Malým vydavateľstvám, beletrii či nebestsellerovým titulom by sa predajcovia začali vyhýbať.
To by len sťažovatelia pocítili chladný závan trhu.
Prípady ako Evita však povzbudzujú, aby si všetci zúčastnení žiadali férovejší prístup. Dôvera je dôležitá, ale nemusí stačiť. Ak sa sformuje sila, ktorá bude žiadať nezávislý audit, sektoru to pomôže.
Bojíme sa zapointovať takýmto ideologickým klišé: dôveruj, ale preveruj.