pripravil na to, že novú hlavu štátu "budeme voliť už v decembri tohto roku". Šéf vlády a HZDS v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že nová hlava štátu by nemala byť "politickým prezidentom". Zároveň verejnosť ale aj vlastných koaličných partnerov prekvapil vyhlásením, že HZDS o osobe nového prezidenta vedie konzultácie s ostatnými politickými stranami a ich výsledok je veľmi blízko.
Výroky pána predsedu veľa prezrádzajú o jeho zámeroch. Podľa ústavy sa voľby nového prezidenta môžu konať najskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. V prípade M. Kováča sa tak môže stať nie "v decembri tohto roku", ale až 15. januára 1998. Mečiar však chce urobiť z odchodu M. Kováča z prezidentského paláca veľkolepé divadlo, v istom zmysle nie nepodobné pražským defenestráciám. Jeho zámerom je nielen dehonestovať osobu súčasného prezidenta, ale pred verejnou mienkou čo najviac diskvalifikovať túto funkciu ako takú. Vyjadrenia Mečiarových koaličných partnerov ukazujú, že slová o "blízkom" výsledku dohody o osobe nového prezidenta sú iba táraním. V konečnom dôsledku o žiadnu dohodu ani nejde. Spomínanie rôznych mien potenciálnych kandidátov ako je Ladislav Ťažký, Július Binder, Anton Hlinka či iné, má za cieľ vyvolávať dojem, že o novom prezidentovi sa vo vládnom tábore skutočne uvažuje. Napokon je osvedčenou taktikou Vladimíra Mečiara "ponúkať" jednu funkciu viacerým ľuďom, čím sa usiluje získať ich náklonnosť a zároveň medzi nimi vyvoláva zákonitú rivalitu. Vodcovi HZDS však zvolenie nového prezidenta nevyhovuje. Netreba opakovať, že pri nezvolení hlavy štátu prechádzajú jej mnohé kompetencie na vládu. Tá ich môže preniesť na premiéra. Takýto stav síce nie je priamym nastolením kancelárskeho či prezidentského systému, ale ak sa nenájde 90 hlasov na voľbu nového prezidenta alebo na zmenu ústavy, bude mať súčasný premiér skoro toľko moci, ako si predstavuje. Prečo by teda myslel vážne na voľbu nového prezidenta?
