Vladimír Barborík je literárny kritik a pedagóg
Pogodowitz, Maroš Krajňak, Brak 2016
V tradičnom sujete návratu domov sa často opakuje nespoznanie („prišiel k svojim a oni ho nespoznali“). Nájdeme ho v Biblii, u Homéra (Odyseus), opakuje sa v baladách i v modernej literatúre. Je to vďačná zápletka, otvorená tak šťastnému, ako i tragickému rozuzleniu, možné východisko existenciálnej reflexie (Camusovo Nedorozumenie). Nápadito rozvíja a aktualizuje tento motív Maroš Krajňak vo svojej štvrtej próze Pogodowitz.
Kto sa vracia – ako, prečo?
Ide o súčasný variant návratu, ktorý ním je aj nie je, o návrat sprostredkovaný informačnými technológiami. Protagonista, podľa ktorého je kniha pomenovaná, sa z nekonkrétne globálneho „pohodového“ sveta vracia do rodiska, na konkrétne neprívetivú slovenskú dedinu, ale práve tak, aby ho rodáci spoznať nemohli.
“Kniha ako celok tak nie je (možno aj v protiklade s autorským zámerom) spochybnením životnej koncepcie protagonistu, ale skôr diskrétnou reklamou na jej skvelosť.
„
Vracia sa človek, ktorý je takpovediac za vodou (možno zemepisne, určite existenčne) a nemusí už robiť, čo musí, len čo chce. Charakterizuje ho úspech, no napriek znakom vysokého ekonomického statusu by nemalo ísť o štandardného zbohatlíka, veď rozumie nielen vlastnému úspechu, ale aj sám sebe.
Pred vyše dvoma desaťročiami odišiel z domu, odstrihol sa od rodiny a získal vo svete asi všetko, čo sa dalo. Pogodowitz je hyperracionálny, stále reflektuje svet a vlastné postavenie v ňom. Úvahové pasáže knihy sú potom vo vzťahu k príbehu funkčné, kultivované a miestami aj zaujímavé.
Hrdina je aj estét a vyznávač najvyššej kvality, ktorý si premyslene dávkuje „umenie“, reflektuje ho ako štruktúru a tento pohľad prenáša aj na vonkajší svet. Pravdepodobne aj preto, aby zistil, kam sa vlastne dostal, vracia sa prostredníctvom technológií do miest, odkiaľ vyšiel.
Napojí sa na obecný Infokanál, overí si marazmus, v akom sa jeho rodisko nachádza, pristihne farára pri hriechu a začne ho na diaľku využívať ako apoštola „dobra“, lokálneho "svetonaprávača". V tomto motíve je niečo až rozprávkové a práve také naivné, keď nešťastný služobník boží plní tri úlohy, ktorými by sa mal vykúpiť.
