Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je spisovateľ a dramatik
Hoci som už vyrástol z čias, keď som sa bál, že zlý vlk príde ku mne do izby a zje ma rovnako ako Červenú čiapočku, k čítaniu rozprávok som sa jednoducho musel vrátiť.
Najmladšia dcéra si ich vyžaduje pred spaním. Som rodič benevolentný, a tak jej dávam právo na výber, na večerné menu. Niektoré rozprávkové knihy zdedila po starších sestrách, iné nakúpili babky a tetky pri príležitostiach narodenín či sviatkov.
A tak zrazu s prekvapením zisťujem, že namiesto rozprávok, poväčšine krásne ilustrovaných, som dostal do rúk iba tovar. Začínam čítať príbeh o Červenej čiapočke a s prekvapením zisťujem, že vlk už nepožiera naivné dievčatká, ale tie sa šikovne zatvárajú do skríň.
Babky, tie si to odniesli zatiaľ v každej verzii, ale ktovie dokedy. Aj poľovník zmäkol, už nezastrelí zlého vlka, ani mu nerozpára brucho a neutopí ho v studni (čo by na to povedala hygiena), ale vyženie vlka z chotára, cez les, samozrejme, tak, aby nenahneval nejakú ekologickú úderku alebo nebodaj priamo lesoochranárske združenie Vlk.
