Miroslav Lajčák je ďalším členom vlády, ktorý nehovoril verejnosti pravdu. Vyhlásiť, že klamal, sa celkom nedá, keďže hierarchicky sedel tak vysoko nad miestom činu, že rozhodovanie o Evke mohlo byť pod jeho rozlišovaciu schopnosť.
A mohol byť aj dezinformovaný.
Nehovoril pravdu, čo je jeho politická zodpovednosť, keďže prieskum trhu a priame zadanie sú fakt dve rôzne veci. A okolnosť, že rezort diplomacie mal na zvolený postup nárok, takže sa vlastne nič nestalo, poľahčujúca nie je.

Výnimka z obstarávania, ktorá bola schválená na účely predsedníctva, je totiž klasickým príkladom nastupujúcej modernizácie v ťažbe renty z verejného sektora: záujmové skupiny už nepotrebujú porušovať zákon, ony ho novelizujú.
Resp. si ho dajú (prikážu) novelizovať, čo sa deje na základe politického rozhodnutia. Napríklad ministra.