Pre mnohé deti to mal byť darček: koncert americkej popovej hviezdy so všetkým čo k tomu patrí. Ten sa však zmenil na krvavú pripomienku toho, že teroristi na nás útočia tam, kde to najviac bolí.
Zbabelo a bezohľadne.
Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice. Prekračujú nie len fyzické, ale aj tie, za ktorými z nich vymizne všetko ľudské.

Implantujú do nás strach ako druh nového orgánu, ktorý ma meniť spôsob, ako rozmýšľame o svete. Často na nich myslíme, keď si kupujeme letenky. Náš žalúdok sa stiahne, keď sa na obrazovkách objaví: breaking news.
A my často nevieme, či sa viac obávame toho, že si na tento druh strachu postupne zvykneme, alebo že sa s ním nikdy nenaučíme úplne žiť.
Naša nádej je však v tom, že tento strach nezmení to, akí ľudia sme, so všetkým čo k našej ľudskosti patrí.