Autor študoval právo na Trnavskej univerzite v Trnave a Bezpečnostné a strategické štúdie na Masarykovej univerzite v Brne
Iracká armáda minulý týždeň ohlásila, že bitka o Mosul sa pomaly končí. Bitka o toto mesto má okrem iného výrazný symbolický (propagandistický) prvok – stal sa testom vojenskej sily tak Islamského štátu (IS), ako aj irackej armády a jej spojencov.
“Asad „oslobodí“ svoj ľud „vlastnými silami“ a bude sa vykresľovať ako záchranca národa. Minimalizuje tak možnosť podkopania vlastnej pozície.
„
Po jeho oslobodení síce ešte niektoré časti Iraku aj naďalej zostanú pod dočasnou vládou IS, ale ten už v Iraku stráca pôdu pod nohami. Tým sa to všetko nekončí, ba môžeme povedať, že sa konflikt s ním dostáva do novej fázy – bez zlikvidovania IS v Sýrii (kde okupuje výrazne väčšie časti územia ako v Iraku) sa medzinárodné spoločenstvo tejto hrozby nezbaví.
Suverenita chráni aj vojnovú Sýriu
Uvedený boj proti tejto hrozbe má popri vojenskej aj svoju právnu dimenziu, ktorá je osobitne dôležitá v prípade Sýrie. Medzinárodné právo totiž chráni suverenitu štátov (aj tých v stave občianskej vojny), a tak v záujme zachovania legality bude musieť medzinárodná koalícia prihliadnuť aj na tieto normy.
Najdôležitejšia z nich je obsiahnutá v čl. 2 ods. 4 Charty OSN, podľa ktorej sa všetky štáty musia vo svojich vzájomných vzťahoch zdržať hrozby ozbrojenou silou alebo jej použitia. Jeden štát proti druhému nemôže svojvoľne použiť ozbrojenú silu, lebo by sa dopustil agresie.
Z tohto zákazu existuje niekoľko výnimiek, podľa ktorých je možné použiť vlastné armády, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
1.) súhlas štátu, na ktorého území sa má cudzia ozbrojená sila nasadiť (čiže daný štát musí o vojenskú pomoc požiadať);
2.) v prípade existujúceho alebo bezprostredne hroziaceho ozbrojeného útoku ako výkon práva na sebaobranu;
3.) ak nasadenie ozbrojenej sily proti určitému štátu/neštátnemu aktérovi schválila Bezpečnostná rada OSN.
V Iraku je boj proti IS z pohľadu medzinárodného práva bezproblémový. Existuje totiž žiadosť irackej vlády (podpísaná vtedajším premiérom Núrím al-Málikím) o vojenskú pomoc, ktorá je tak poskytovaná (resp. vykonávaná) na základe dostatočného odôvodnenia.
V Sýrii je situácia komplikovanejšia. Tam totiž vojensky zasahuje niekoľko štátov alebo ich koalícií, každý z nich však sleduje vlastné ciele, a tak je aj legalita ich zásahov odlišná.