Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Slovensko prežíva zvláštny moment svojej ekonomickej histórie. Ekonomika rastie, nezamestnanosť klesá a životná úroveň (vrátane miezd) má perspektívu rásť ako nikdy.
Firmy sú však čoraz zúfalejšie. Napriek armáde 220-tisíc nezamestnaných nedokážu nájsť dostatok pracovníkov. Pytliačenie na trhoch práce v Rumunsku a Srbsku je len dočasným riešením. Nedostatok ľudí je všade a „našich“ Rumunov a Srbov nám po čase preberú Česi a Nemci. Jednoducho im zaplatia viac.
Trh konečne zafungoval aj na slovenskom trhu práce. Kto chce ľudí mať, musí im zaplatiť viac. Rast miezd je pre niektorých „analytikov“ (a ich sponzorov) hrôzostrašný.
Zamestnanci (rozumej - nižší živočíšny druh) sú tu len na to, aby robili a nie aby zarábali. Predkladá sa nám argument: ak budú u nás mzdy stále rásť, zahraniční zamestnávatelia presunú svoje firmy do Rumunska a Bulharska. Argumenty tohto typu hovoria viac o ideologických pozíciách ako znalosti faktov.
Ešte je tu Afrika
Miery nezamestnanosti v Bulharsku a Rumunsku sú ešte nižšie ako na Slovensku (6,6 percenta a 5,4 percenta). Tieto dve krajiny čelia súčasne rýchlemu vymieraniu a vyprázdneniu pracovného trhu v dôsledku silnej emigrácie. Demografická krivka tam padá nadol ešte strmšie ako tá naša.
“Švédske firmy dávajú ročne na výskum a vývoj peniaze v objeme 2,3 percenta hrubého domáceho produktu, rakúske 2,2 percenta, české 1,1 a maďarské 1. Slovenské firmy však vydávajú na výskumu a vývoj len 0,3 percenta HDP.
„
Sú ešte na svete krajiny, ktoré ponúkajú bohatú a udržateľnú zásobu lacnej pracovnej sily? Áno sú. Kto chce trvať na konkurenčnom modeli založenom na nízkych mzdách a daniach, môže sa presunúť do Afriky. Napríklad v Mali alebo Nigeri má jedna žena ešte stále v priemere šesť detí a mesačná mzda nepresahuje 100 eur.
Trvanie na nízkych mzdách je nielen nesprávne, ale aj zničujúce pre ďalší osud tejto krajiny. Nízke mzdy sú hlavným (i keď nie jediným) dôvodom masovej emigrácie mladých a talentovaných ľudí do zahraničia.
Skutočne máme obetovať budúcnosť Slovenska len preto, aby sme zachovali neoliberálny model konkurencie z 90. rokov? Z nízkych miezd a daní bolo možné ťažiť v období, keď stovky tisíc mladých nezamestnaných stáli pred bránami fabrík a prosíkali o hocijakú prácu. Hoci aj načierno a bez preplácania nadčasov. Tie časy sú preč. Buďme tomu radi.
Inovačná impotentnosť
Čo teda majú firmy robiť, aby im biznis nezastal kvôli nedostatku pracovníkov? Presne to, čo robia firmy vo vyspelých krajinách už dávno: investovať do nových technológií a inovácií. Technologické, ale aj organizačné a marketingové inovácie sú jediným spôsobom, ako čeliť nedostatku ľudí. Nič iné vo svete zatiaľ nevymysleli.
