Manchester nebude len bežnou epizódou na zozname miest, ktoré v posledných rokoch prežili teroristický útok. Medzi Parížom, Bruselom či Berlínom bude v niečom vynikať. V Manchestri totiž išlo o deti, a to je niečo, čo sa neodpúšťa.
Teroristi si vybrali terč, ktorý je obzvlášť citlivý. Každý má pocit, že o seba sa ako-tak vie postarať, ale deti, to je niečo iné. Pri nich sa strach násobí. A preto treba konať oveľa tvrdšie, ako bežne. Lebo ide predsa o deti!

A presne preto by aj reakcia mala byť premyslená. Nemôže sa viezť na vlne hysterických výkrikov na sociálnej sieti. Práve preto, že ide o deti a ich budúcnosť.
Oni zdedia svet, ktorý teraz vytvárame. Aký svet im chceme odovzdať? Uzavretý, kde sa milióny ľudí vytláčajú na okraj len pre svoju vieru či farbu pleti? Práve tam sa pritom radikalizujú a vzniká podhubie pre ďalšie útoky, takže im zároveň odovzdáme svet plný potláčaného násilia, ktoré môže kedykoľvek vybuchnúť.
Alebo svet, ktorý bude mať v historickej pamäti vyhladenie ďalšej skupiny ľudí. Naozaj chceme naplniť predpovede zo začiatku tohto tisícročia, že moslimovia sú židia 21. storočia? Že skôr či neskôr sa aj oni stanú obeťami pogromov a stigmatizovania?