Autorka je publicistka a recenzentka
Carpe diem, vyzýva prastará veta. Užívaj si radosť z prítomnosti, bez obáv z budúcnosti, koncentruj sa na dnešok, nemysli na zajtrajšok.
Je to naozaj jediná možnosť, ako nezošalieť v tornáde negatívnych informácií každého druhu? Keby som sa odpojila od sociálnych sietí a aktuálneho spravodajstva, ocitol by sa môj život síce v bubline, ale bol by zrejme omnoho pokojnejší, ba priam šťastný.
Blažená nevedomosť by spôsobila, že okrem svojrázu domácej politickej scény, nevedela by som ani o chladnokrvných teroristických útokoch, o kvapkách hnevu, ktoré sa zbierajú v krčahu nenávisti a hrozia, že čoskoro pretečú cez okraj.
Nepredstavovala by som si, čo sa bude diať, keď strach o deti spôsobí, že aj tí dobrí stratia zábrany, v túžbe trestať bláznov, ktorí v podstate po ničom inom ani netúžia, len po Armagedone, Matke všetkých bitiek, ktorá má priniesť vytúženú katarziu. Nemôžu ju vyhrať, môžu však, keď prekročia tenkú červenú čiaru, z dobrých ľudí urobiť vrahov.
Aj predtým sa to stávalo, v prvej či druhej svetovej vojne, vo všetkých vojnách a revolúciách, pred nimi aj po nich. Tí dobrí sa zrazu ocitli v zákopoch a zabíjali iných dobrých z druhej strany. Rozdávanie smrti nebolo osobné, bol to osud.
