Autor je analytik, GLOBSEC Policy Institute
V sídle Severoatlantickej aliancie sa 25. mája začína plánované stretnutie lídrov členských krajín NATO. Posolstvo summitu je pritom prakticky dopredu zrejmé.
Časy, keď sa s nevôľou akceptoval nárast miery nerovnosti v budovaní ozbrojených síl medzi brehmi Atlantiku, sú nenávratne preč. Ak má aliancia prežiť v súčasnej podobe, musí sa miera zodpovednosti za jej rozvoj medzi Európou a Amerikou vyrovnať.
Toto konštatovanie nie je ani v laickej, ani v odbornej bezpečnostnej komunite žiadnou novinkou, no politický tlak na robustnejšiu a angažovanejšiu Európu nebol nikdy taký jasný a jednoznačný, aký je v tomto momente.
Či je to vplyvom jednoznačného postoja 45. prezidenta USA Donalda Trumpa, čoraz sebavedomejšou víziou jednotnej európskej obrannej politiky, alebo evidentným pohľadom na poddimenzované ozbrojené sily naprieč solídnou väčšinou „starého kontinentu“, o tom, že takzvaný európsky obranný „free-ride“ je na konci, sa dnes už nedá pochybovať.
Máme problém
Pre Slovensko samotné je pritom životaschopné a dôveryhodné NATO priamo existenčným záujmom. Napriek tomu boli Ozbrojené sily SR za posledné dekády predmetom výrazného politického a finančného zanedbávania.
Aj keď sa Slovensko už v roku 2014 na summite NATO vo Walese zaviazalo, že do roku 2020 zvýši (a následne udrží) obranný rozpočet na úrovni 1,6 percenta HDP, realita je taká, že štátny rozpočet nevyčlenil zdroje v sľúbenej výške.
Slovami prezidenta republiky Andreja Kisku: „Nedá sa nič prikrášľovať, máme problém ...a máme ho dlhodobo“.
“S prevádzkou súčasných strojov MiG-29 letectvo nespĺňa predpoklady 21. storočia. A napriek všetkým snahám o hľadanie „úsporných“ riešení v podobe ďalšieho servisu týchto strojov ich ani spĺňať nebude.
„
Slová najvyššieho civilného veliteľa ozbrojených síl boli doplnené aj tou najvyššou vojenskou autoritou štátu, náčelníkom generálneho štábu Milanom Maximom, ktorý kriticky pripustil, že „ozbrojené sily majú problém s personálom, technikou, so zásobami, teda takmer so všetkým“.
Pozitívny signál
Pozitívne momenty však prináša aj súčasná realita. Ako znak rodiaceho sa politického konsenzu zaregistrovala odborná komunita s úľavou spoločné stanovisko bývalých ministrov obrany Martina Fedora a Martina Glváča, ktorí predložili parlamentu Deklaráciu o nevyhnutnosti podpory obrany SR.
Víziu posilnenia národných obranných kapacít si osvojila minulý týždeň aj vláda SR.
Tieto rozhodnutia predstavujú prvý a veľmi dôležitý krok k potvrdeniu validity nášho záväzku z Walesu a takisto vytvárajú predpoklady na predstavenie konkrétneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý by predstavil priamu cestovnú mapu k obranným výdavkom na úrovni 1,6 % HDP.
