Autor je publicista
Jednou z najväčších výziev pre každého humanistu je otázka, ako sa vyrovnať s existenciou zla, ktoré sú schopní páchať úplne obyčajní ľudia.
Je možné uchovať si vieru v človeka, ak je to nakoniec práve človek, kto príde na koncert plný bezstarostných detí a odpáli na sebe ničivú nálož? Je toto zlo súčasťou každej ľudskej bytosti? Stačí na jeho prebudenie iba nešťastná zhoda životných okolností?
Alebo je na to potrebná špeciálna genetická predispozícia, dramatická chyba vo výchove, psychické ochorenie či dlhodobý pocit frustrácie?
Náboženský fanatizmus a radikálny výklad islamu hral pri tragédii v Manchestri nepochybne úlohu, ale ako odpoveď na otázku, kde sa berie to zlo, sám o sebe nestačí.
Keby islam stačil ako vysvetlenie, bolo by to vlastne oslobodzujúce, pretože to by znamenalo, že my, ktorí islam nevyznávame, by sme nikdy nič tak ohavné vykonať nedokázali.
Ale islam nevysvetľuje prečo talianski neofašisti odpálili v roku 1980 vlakové nádražie v Bologni a zavraždili 85 nevinných ľudí, z toho 5 detí, pričom jedno ešte nemalo ani tri roky.
