Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Svet sa vplyvom globalizácie výrazne mení. S touto myšlienkou sa v najrôznejších variáciách iste stretol už každý. Sú však tieto zmeny hrozbou, alebo z nich môžeme skôr ťažiť a mali by sme ich teda vnímať predovšetkým ako príležitosť? Táto otázka už taká jednoznačná nie je.
Pomôžme si pri hľadaní prvotnej odpovede príkladom (a naozaj ho berme ako modelovú situáciu, pretože samozrejme, knižný trh a umenie majú svoje špecifiká...).
Predstavte si spisovateľa, ktorý by pred sto rokmi napísal na našom území priemerný román. Keďže dostupnej kvalitnej svetovej literatúry bolo vtedy v našich knižniciach len málo, uspieť na našom trhu mohlo byť pre neho oveľa jednoduchšie ako v dnešnej obrovskej konkurencii z celého sveta.
Ak by však ten istý spisovateľ pred sto rokmi napísal mimoriadny román, presadiť sa aj vo svete by mu mohlo trvať desaťročia. Dnes vďaka internetu a globalizovanému knižnému trhu vychádzajú preklady bestsellerov po celom svete často len týždne po vydaní originálu.
EÚ je najsilnejšia obchodná veľmoc
Rovnako to platí aj pre štáty. Globalizácia prináša na jednej strane ohromné možnosti rozvíjať to, v čom vynikáme, no v oblastiach, kde zaostávame, sa naša zraniteľnosť môže ešte viac obnažiť.
Zodpovední politici na národnej i európskej úrovni sa preto musia usilovať týmto javom čo najhlbšie porozumieť a rozvíjať stratégiu, ktorá naše národy veľkými zmenami úspešne prevedie.
“Európska únia nie je bezbranná, spomenúť možno nedávny prípad nadnárodného technologického giganta Apple, ktorý na základe rozhodnutia Komisie musí doplatiť dane v astronomickej výške 13 miliárd eur.
„
Podnietiť širšiu diskusiu o tejto téme sa snaží aj Európska komisia, ktorá pred pár dňami zverejnila dokument o príležitostiach a výzvach globalizácie. Pozrime sa teraz na niektoré trochu bližšie.
Ekonomicky Európska únia z globalizácie predovšetkým ťaží. Únia je najsilnejšou obchodnou veľmocou a približne tretina nášho národného dôchodku pochádza z obchodu so zvyškom sveta.
Spolu s rastom svetových trhov rastie aj európsky vývoz, a tým aj počet lepšie platených pracovných miest. Každá miliarda eur dodatočného vývozu tovarov a služieb mimo EÚ znamená až 14-tisíc pracovných miest. Z týchto výhod výrazne čerpá aj slovenská proexportne orientovaná ekonomika, ktorá patrí k najotvorenejším na svete.
Sme najbohatšia generácia
Ekonomické benefity globalizácie pociťujú aj jednotlivci. Jednoduchší dovoz výrobkov nám prináša väčší výber i nižšie ceny. Zvyšuje sa tak aj životná úroveň a kúpna sila domácností s nižšími príjmami.
Žiadna generácia pred nami nemala taký dobrý prístup k potravinám, oblečeniu, technológiám, zdravotnej starostlivosti či možnostiam cestovať, ako majú dnešní Európania.
