Najprv ich zrušili na facebooku a teraz im hrozí rovnaký osud aj reálne. Existuje dostatok dôvodov, prečo iniciatívu Generálnej prokuratúry – teda podnet, aby Najvyšší súd SR zrušil stranu Kotleba ĽSNS – treba privítať napriek niektorým prípadným pochybnostiam.
Tvrdeniami, že Jaromír Čižnár je blízky Robertovi Ficovi alebo že je ĽSNS obeťou systému, ktorému „ide po krku“, sa budú brániť samotní kotlebovci. Nechajme to teda na nich.
V očiach „nekotlebovcov“ sa postup prokuratúry opiera o jasné dôvody.
Strana vykazuje zreteľné známky sympatizovania s fašizmom. Jej prívrženci oslavujú režim vojnového Slovenského štátu, spochybňujú holokaust, cynicky sa vysmievajú jeho obetiam, šíria nevraživosť k iným náboženstvám a etnikám, čo ani nijako neskrývajú (spomeňme nedávnu aroganciu zoči-voči profesorovi Traubnerovi a ďalším účastníkom besedy v Kežmarku).

Šermujú na verejnosti šekom na 1488 eur. Dvaja poslanci strany sú stíhaní pre podozrenie zo šírenia extrémizmu.
Takáto strana nemá čo hľadať na Slovensku, ale ani v ktorejkoľvek civilizovanej krajine, kde by sme napokon analógie s podobnou mierou radikalizmu a zároveň verejného vplyvu len ťažko hľadali.
Naša ĽSNS totiž leží o niekoľko poschodí – alebo presnejšie suterénov – nižšie, než akokoľvek radikálna Le Penová vo Francúzsku alebo maďarský Jobbik.