Hoci rozumní ľudia sa zhodnú, že ĽSNS Mariana Kotlebu je zlom pre demokraciu a aj zlom pre Slovensko, nevyplýva z toho priamo, že zakázať túto stranu – ako sa teraz rozhodol urobiť generálny prokurátor – je dobrom pre demokraciu a dobrom pre Slovensko.
Keď aj pominieme zákonné špecifiká a aké nechutné môžu byť niektoré ich príhovory, zakázať politickú stranu je obmedzením slobody slova – zásadného princípu liberálnej demokracie. Ústava a ďalšie inštitúcie sú zároveň vytvorené tak, aby sústredili politickú energiu a obmedzovali excesy volebnej politiky – čo je zásadný princíp ústavnej demokracie.
Potenciálny zákaz politickej strany znamená, že tieto dva princípy kolidujú.
Ústavnejšie môže znamenať menej demokratické, a nie je jasné, že to vždy prinesie zamýšľaný výsledok. Azda najjasnejší historický prípad nastal s príchodom nacistov v Nemecku. Podľa mienky historika Williama Shirera bola vraj ústava Weimarskej republiky v rokoch 1919 až 1933 „najliberálnejším a najdemokratickejším dokumentom, aký kedy 20. storočie zažilo... a ktorý zdanlivo zaručoval fungovanie takmer bezchybnej demokracie“.
Pri spätnom pohľade už vieme, že sa to takto neskončilo a že veru existovali chyby, ktoré Hitler využil pri svojom nástupe: a jednou z tých výrazných bol článok 48 — ktorý mu umožnil vyhlásiť výnimočný stav a pozastaviť občianske slobody.
