Autor je ekonóm a pedagóg
Po návrhu reformy Európskej únie spísali v Liberálnom dome víziu Slovenska do roku 2024. Richard Sulík si Slovensko predstavuje ako krajinu so štíhlejším a efektívnejším štátom motivujúcim na ekonomickú aktivitu.
Svojsky chápaná motivácia je leitmotívom saskárskej vízie. Kto chce od štátu viac, než aby ho „nenechal vykrvácať na ulici“, musí sa viac snažiť. Karikatúry legitímnych pravicových postojov by sme síce čakali skôr od nepoctivej ľavice ako od ašpiranta na funkciu premiéra, no zdá sa, že póza politického enfant terrible v štýle doktora Housa je pre Sulíka dôležitejšia než hlasy stredových voličov.
Koniec koncov, je možné, že rozpustenie ĽSNS otvorí možnosť chytať hlasy aj v tých najpravicovejších vodách. O tom, že SaS sa neštíti vypustiť týmto smerom aspoň niekoľko návnad, svedčia heslá o Rómoch terorizujúcich nerómske okolie, hroziacom kolapse dôchodkov z dôvodu rómskej pôrodnosti a parazitujúcich mimovládkach.
Otázke vylúčených komunít venuje vízia patričnú pozornosť, a tak to má byť. Recept na budovanie blahobytu pre priemerného obyvateľa nie je tajomstvom. Neprohibitívne dane, otvorenosť zahraničiu, politické stabilita. To najťažšie sme si v tomto smere však už odkrútili v deväťdesiatom ôsmom.
Je načase merať ekonomický úspech prísnejším metrom, nie tým, či deväťdesiat percent priemeru Únie dosiahneme v roku 2030 alebo 2035. Núka sa hodnotiť rast životnej úrovne tých najchudobnejších.
