Pochybnosť o existencii klimatickej zmeny by mohol Donald Trump prehodnotiť už len preto, lebo ju zažil na vlastnej koži.
Neochotou podporiť parížsky pakt ochladil atmosféru na summite G7 až do bodu, ktorý sa pociťuje ako najciteľnejšia zmena klímy medzi lídrami demokratického sveta od momentu, čo sa G8 scvrklo na G7 (bez Ruska).

Zraky sveta sa teraz otáčajú na „prvú dcéru“. Na Ivanku, ktorá vraj má na klímu odlišný názor - a tiež odlišných priateľov - sa teraz upierajú očakávania, že odklad, ktorý si ocko na Sicílii vyžiadal, sa materializuje až do korekcie stanoviska, že otepľovanie je „čínsky hoax“.
Uvidíme, ale pravdepodobnejším sa javí, že Trump sa z pozície klimaskeptika nevyzuje. Po obamacare, mexickom múre, presune ambasády do Jeruzalema a inom, čo všetko zostáva dlžný svojmu voličstvu, si už ďalší „odfláknutý“ sľub (zrušiť americký podpis) sotva môže dovoliť.
I keď, iste, rozhodovanie ho čaká zrejme najťažšie za štyri mesiace v úrade. Tlaky z oboch strán sú enormné, pričom hlavným zreteľom, ktorý už musí sledovať, je stabilizácia vlastného vládnutia, keďže ruská kauza mu metastázuje už doma (Kushner).

Kalkul, že demokrati v Kongrese „vymäknú“, ak nechá Obamov podpis pod Parížom, vychádza z predpokladu, že v Trumpovi tentoraz zvíťazí obchodník nad ideológom.