Autorka je publicistka, žije v Tel Avive
Kedy sme sa stali ľuďmi, ktorých viac zaujíma stisk ruky amerického a francúzskeho prezidenta ako deti vymenené za taxík? Kedy sme sa stali novinármi, ktorí viac píšu o tom, ako sa Trumpovci obliekajú a či je pápež na fotke s nimi smutný ako napríklad o tom, že v Jemene predávajú desaťročné dievčatá šesťdesiatročným mužom?
Poviete si, nič nové, predsa vždy platilo, že ľudí nezaujímajú tragédie z ďalekých krajín, keď sa doma či u susedov deje niečo zaujímavé. Alebo, aj keď sa nedeje.
Donald Trump a novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron si potriasli ruky - celkom bežná záležitosť na summitoch. Berúc do úvahy Trumpov netradičný spôsob, ako (ne)podať ruku svetovým lídrom, chápem, že predĺžený stisk, biele hánky a úfmevy cez zuby oboch lídrov boli celkom komickým momentom inak jednotvárnych summitov.
Macron označil podanie si ruky s Trumpom za okamih pravdy Čítajte Chápem aj to, že video v kombinácii s ďalším stretnutím oboch hláv štátov v ten istý deň, keď vyzerali, že pri podaní rúk chcú z toho druhého dušu vytriasť, sa šírilo na internete rýchlosťou blesku.
