Klimatická nedohoda zostala trčať po európskej ouvertúre Donalda Trumpa ako najväčší rozpor. Bezprostredná reakcia Angely Merkelovej, že „časy, keď sme mohli jeden s druhým naplno rátať, sú tak trochu preč“, je však „tak trochu“ nepodloženosť. Zatiaľ určite áno.
Aj preto, že meritórne vyjadrenie prezidenta ohľadne Paríža ešte nepadlo. A keby náhodou bolo európskemu (Merkelovej) uchu milé – na čom sa pracuje (Ivanka!) - tak rozčarovanie zo Sicílie by zrazu bolo zabudnuté.
Ale aj keby to s klímou „nedopadlo“, v širšej projekcii platí, že súbor názorov, ktorý formoval politickú osobnosť Trumpa tri dekády, sa od kampane, resp. nástupu do úradu evidentne posúva z okrajov k stredu.
Na G7 preberané ostatné agendy, ale už aj aprílový konsenzus ministrov zahraničia o Sýrii („Asad musí končiť“) jasne avizujú jedno: aj keď je tento prezident nespôsobilý byť lídrom Západu - ani Obama ním nebol! –, je tvarovateľný.