Slovensko čaká 19 rokov, dva mesiace a 29 dní na odpovede. A to nielen na otázky, ktoré kládli matka zavraždeného Roberta Remiáša, svedok únosu Michala Kováča mladšieho, Oskar Fegyveres, zosnulý prezident Michal Kováč, ktorý sa vzoprel Mečiarovi, alebo novinári.
Akú nádej má v krajine pravda a spravodlivosť na to, aby prevládli nad klamstvom a bezprávím? Dokedy sa budú otec myšlienky únosu, únoscovia a vrahovia zahaľovať amnestiami, ktoré rozožierajú krajinu?

Je možné beztrestne nasmerovať krajinu do čiernej diery, kde sa skutky nestávajú a zločincov očisťuje politická svojvôľa?
Sudcovia Ústavného súdu už takmer 54 dní prežúvajú jasnú otázku: Je možné v štáte, ktorý má ambície byť právnym a demokratickým, akceptovať zneužívanie štátnej moci proti svojim vlastným občanom a vo svoj prospech?
Na Slovensku sa zvyčajne čaká na spravodlivosť dlho.
Ale po 7030 dňoch čakania, odo dňa, keď sa Vladimír Mečiar rozhodol chrániť zločincov na úkor občanov, krajina má právo na jasnú odpoveď. Kam smerujeme? Akou krajinou budeme?