Verejné vypočutie kandidátov zvyšuje kvalitu demokracie, ktorej slovenská napodobenina však lepší „end product“ ešte nezaručuje.
Či v prípade ÚVO, tak aj tentoraz RTVS vyberajú víťaza politici. Pričom tajné hlasovanie, ktorého princípom je slobodnejšie rozhodovanie, má v v tuzemskom prostredí funkciu clony nad ad hoc spojenectvami a paktmi, ktoré by inak svetlo sveta neuniesli.
Z druhej ruky – metóda píš, ako počuješ – sa dá risknúť autorský dojem, že televízna osma je si podobná asi ako programová štruktúra Jednotky (údajne) komerčnejšej konkurencii. Všetci – až na Ťapákovú – by pridali nové okruhy. „Odlišnosť“, že jeden radšej šport, druhý pre deti, tretí art a štvrtý youtuberov (!!!), je iba stávka na poslanecký vkus, ale relevantný rozdiel nerobí (keďže trh je navrhovanými formátmi presýtený).
Ani online ambície, ktoré sú zmeškané, ani predstavy o spravodajstve, kde cez povinné klišé o nezávislosti, nestrannosti atď. neprenikol lúč svetla, že asi ako by vyzerala realita. Až na Miku, samozrejme, u ktorého sa predpokladá – na jeho smolu – kontinuita.
