ných spojencov. Moskva je ďaleko, a ani tá nemá veľkú chuť bratať sa s patologicky vystupujúcim a konajúcim politikom. Preto si Vladimír Mečiar začína v medzinárodných vzťahoch hľadať seberovných partnerov. Nedá sa totiž inak vysvetliť jeho pozdrav adresovaný juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi prostredníctvom jeho ministra obrany. Mečiar Bulatoviča doslova požiadal o "odovzdanie úcty a pozdravov juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi". Zároveň vyslovil podporu integrácii Juhoslávie do medzinárodných štruktúr.
Je pravdou, že Miloševiča dnes považujú predstavitelia všetkých rozhodujúcich mocností za garanta stability v Juhoslovanskej zväzovej republike. V porovnaní s bosnianskosrbskými radikálmi, ktorých vedie Radovan Karadžič, je Miloševič dokonca považovaný za umierneného politika schopného utišovať nacionalistické vášne Srbov v Bosne. Nič to však nemení na fakte, že ešte prednedávnom Miloševič nasadil policajtov na demonštrantov, ktorí protestovali proti anulovaniu výsledkov komunálnych volieb. Zrážky na demonštráciách pripomínali viac občiansku vojnu než prejavy umiernenej politiky. Aj taká je tvár Miloševičovho režimu, ktorý sa, mimochodom, nemôže zbaviť osobnej zodpovednosti za krvavý balkánsky konflikt.
