Zrušenie Mečiarových amnestií je víťazstvom ukrivdených, víťazstvom občanov, a tiež víťazstvom rozumu v súčasnej koalícii. Takto zhodnotil definitívny verdikt Ústavného súdu SR poslanec Ján Budaj. Ako dodal: „Osobitne chcem pochváliť Roberta Fica, že dokázal vo veci Mečiarových amnestií ustúpiť od svojho dlhoročného negatívneho postoja. Verejná mienka ho donútila otočiť, nebol z toho nadšený, ale i tak dobre...“
Možno niekoho takáto chvála prekvapí. V každom prípade sa otvára otázka, či si Fico a spol. zaslúžia uznanie, či nie?

Možno naň má aký-taký nárok Most, pretože sú jeho postoje k téme únosu konzistentné. V prípade Smeru a SNS nie sú problémom len predošlé vyhlásenia typu „nedá sa, nejde to“.
(Keďže Ficova definícia právneho suterénu je všeobecne známa, pripomeňme, že Danko napríklad označil zrušenie amnestií ústavným zákonom za „fetiš, ktorý sa zažil v spoločnosti ako riešenie zúfalých politikov“.)
Ešte väčším biľagom týchto strán je však ich vládnutie s politikom, ktorý je ikonou celej smutnej éry 90. rokov vrátane únosu a jeho amnestovania.