Debata o slobode médií v Česku a vplyve Babiša bola nesmierne plytká, no predovšetkým zbytočná. Niežeby témy nezávislosti a politického nezasahovania patrili výlučne na domáce fóra, o čom presviedčal ľudoprázdne plénum europoslanec Sulík.
Európsku úroveň však opodstatňuje iba kritické ohrozenie demokracie, čo je (zatiaľ) českej mediálnej realite – aj s Babišom – na míle vzdialené.
Keby si dali na tanier Maďarsko či Poľsko, nedá sa protestovať. Zásahy do slobody a plurality mediálnej krajiny sú tu i tam vládnou politikou: „polonizácia“ vlastníctva, štátna inzercia výlučne „spriateleným“ subjektom, skupovanie médií oligarchami Fideszu, ručné riadenie VP TV...
Babiš v ČR „znásilňuje“ akurát svoje dvoje novím a jedno rádio, ale zvyšok koalície aj opozícia ho za to – veľmi správne – bijú hlava-nehlava. A čo je najkľúčovejšie, informačnú pluralitu istia všetky ostatné médiá, čoho dôkazom je, že interpretačnú vojnu o vládnej kríze Babiš prehral na hlavu. (Preferencie hovoria iné, ale monitory neklamú.)
