Ľubomír Jaško je recenzent a publicista
Jakub Drábik, Fašista (Příběh sira Oswalda Mosleyho), Academia 2017
Politický antihrdina nemá právo na literárne pomníky. Zaslúži si „len“ poctivé a triezve skúmanie. Talentovaný slovenský historik Jakub Drábik takýto druh pozornosti venoval britskému fašistovi Oswaldovi Mosleymu.
Na podobné diela je slovenský čitateľ zvyknutý od vážených svetových autorov. Najčastejšie od pánov profesorov so zažltnutými čestnými doktorátmi zavesenými v kabinetoch. Tí sa v závere života lúčia s čitateľmi poriadne hrubými príspevkami do ich domácich knižníc.
“Prerod na Britskú úniu fašistov označil Mosley za hazardné dobrodružstvo. Také aj bolo – fašizácia sa zrýchlila práve toleranciou k agresivite, prvými uniformami a pokusmi o polovojenské jednotky v službách nového hnutia.
„
Dokonalá (to nie je preháňanie) monografia o medzivojnovom britskom extrémistovi od Jakuba Drábika šokuje vekom autora a vlastným rozsahom i dôslednosťou.
Drábik okrem pražskej Univerzity Karlovej študoval na Oxford Brooks University u najväčšieho moderného odborníka na fašizmus Rogera Griffina.
Práca je založená na dlhoročnom a starostlivom štúdiu doteraz nevydaných prameňov v britských archívoch. Okrem toho venoval pozornosť aj vydaným dokumentom, odbornej literatúre a dobovej tlači. Výsledkom je sugestívny profil vyhovujúci najprísnejším parametrom klasických anglosaských biografií v štýle „life and times of...“.
Malá Mosleyho história je dokumentovaná v kontextoch s veľkými dejinami Európy a sveta v najdramatickejších fázach. Anatómia zrodu extrémistického politického hnutia v krajine klasickej parlamentnej demokracie ukazuje spleť logických i absurdných príčin zrodu.
Skúmanie tejto anatómie nebolo nikdy užitočnejšie ako teraz - v čase nových antihrdinov a obáv, čoho všetkého sú schopní a ako ďaleko vo svojom ťažení zájdu.
Letec je rodený fašista
Mosleyho príbeh prekvapuje od začiatku. Stereotypy sa nepotvrdzujú. Nešlo o zúboženého mladíka z núdznych pomerov. Narodil sa do starej šľachtickej rodiny a hrdo sa hlásil o privilégiá.
Psychoanalýza jeho dospievania je predsa len zaujímavá – v dôsledku starootcovskej výchovy si Mosley zakladal na svojej maskulinite. Nebál sa namiesto argumentov použiť päsť. Prehnaná mužnosť v jeho prípade hraničila so šovinizmom.
K tomu sa pridával hedonistický životný štýl, uvoľnená sexuálna morálka (skôr nemorálka), túžba po dobrodružstve, netrpezlivosť a odpor k autoritám.
Počas prvej svetovej vojny sa Mosley dostal ku kráľovskému letectvu. Fascinácia lietadlami bola neskôr príznačná aj pre iných fašistických politikov. Lietadlo ilustrovalo ľudskú koncentráciu a silu vôle. Mussolini mal v tom jasno: „Každý letec je rodený fašista.“
Vo vojne utrpel úraz, nie však vo vzduchu, ale v zákopoch. Do konca života na jednu nohu kríval. Nebol zbabelcom, ale ani vojnovým hrdinom, hoci sa úporne snažil takú povesť o sebe šíriť.
Pri spomienkach na vojnu Mosleymu často tiekli slzy a svoju politickú dráhu chcel zasvätiť tomu, aby sa „podobné nezmyselné jatky už nikdy nezopakovali“.
